Provincia Siem Reap je najnavštevovanejším turistickým miestom v zemi. Môže za to neďaleký komplex chrámov Angor Wat, za ktorým sa sem zvážajú ľudia z celého sveta. Vrátane nás. Avšak kľučkovanie na parkovisku pomedzi autobusy ako kedysi na školskom výlete v Bojniciach zrovna nesplňoval predstavy o prvom strete s miestnou kultúrou. Že sme naozaj na opačnej pologuli nás presvedčili až tuk-tukári, ktorí si postupne odchytávali svoje chodiace peňaženky. Na veľké prekvapenie nás do hotela odviezli zdarma. Týpka sme si hneď ochočili a ďalší deň sa vyvážali po Angor Wate za necelých 6 dolárov.

Vaše „poprvé“ v Kambodži? Pár praktických ktoré vám neublíži:

• Víza – 30-dňové turistické víza vybavíte po príchode do krajiny. Je dobré si ich vybaviť dopredu, ušetríte čas na hraniciach.
• Jazyk – Kmérčina, ale v pohode sa dohovoríte po anglicky (minimálne v turistických oblastiach).
• Mena – Oficiálne kmérsky riál (KHR), najlepšie je ale platiť dolármi alebo thajskými báthmi. Výdavky vám zvyčajne vracajú v miestnej mene, takže myslite na to, aby ste sa jej v krajine dostatočne rýchlo zbavili.
• Doprava – Na blízke vzdialenosti tuk-tuky alebo bicykle, na dlhšie sú v kurze najviac motocykle.
• Počasie – Najlepšie klimatické podmienky tu nájdete od novembra do marca, v tzv. chladom suchom období. Chladom rozumej priemerné denné teploty 30° C.
• Ak si niekto myslí, že zvládne chodiť po Angor Wat celý deň na bicykly, je na veľkom omyle. Je tam teplo a vlhko, a tie vzdialenosti medzi chrámami sú veľké (cca 10km medzi každým chrámom). Garantujem Vám, že esťe pred obedom budete K.O. 

Náš prvý deň v Kambodži sme si vyčlenili na obhliadku mesta a okolia. Vybrali sme si floating village, ktorú tak žhavo odporúčali nástenky v hoteli. V okolí Siam Reap sa nachádzajú tri plávajúce dediny.  Chong Khneas na jezere Tonle Sap, vzdialená 18 kilometrov od nášho hotela ale nebola najšťastnejšia voľba. Ešte aj naoko lacný tuk-tukman si odrazu bezkompromisne trval na 25 dolároch. Hneď sme pochopili, že tu zjednávanie nepôjde tak ľahko ako v iných, dovtedy navštívených krajinách.

Dedina Kong Kneas ale žiaľ nemá s autenticitou života na vode spoločné takmer nič. Došlo nám to vo chvíli, keď nás obrali o 22 USD vstupné. Ako sme sa dozvedeli neskôr, biznis tu rozbehli súkromné firmy, lákajúce turistov na krokodíliu farmu, výlety loďou či nákup predražených vreciek ryže. Nič z toho ale nestojí za veľa a celkový dojem zo špinavého a ošarpaného miesta je smutný. Davy turistov a žobrajúce deti znižujú skóre ešte viac a my sklamaní odchádzame preč.

Krajina zíva chudobou na každom metre štvorcovom. Svet za hranicami s Thajskom je natoľko odlišný, až sme nevychádzali z údivu. Občianska vojna sa podpísala na nedostatočnej infraštruktúre, mentalite ľudí i celkovej atmosfére v krajine. Pravdou je, že sme nevycestovali ďalej a nemali možnosť overiť tvrdenia ostatných blogerov o pohostinných, priateľských a večne sa usmievajúcich Kambodžanov. Nám sa v turistickom epicentre príliš láskavosti nedostalo.

Kambodžu v osemdesiatych rokoch zmietala genocídna občianska vojna, pôvodne vedená proti vtedajšej vláde a Vietnamským okupantom. Osloboditeľský odboj Červených Kmérov sa zmenil na masové vyvraždenie 2 miliónov ľudí, takmer štvrtiny vtedajších obyvateľov. Ultrakomunisti  kruto trestali akýkoľvek náznak inteligencie, zrušili prístup k informáciám, k peniazom či tradičnému súžitiu v rodine. Päť rokov ukrutného režimu vrátilo jednu z najvyspelejších krajín regiónu o 30 rokov späť. A i dnes je to poriadne cítiť.

Záver dňa trávime na Pub Street, kde sa kocháme pohľadom na chrobáky, larvičky, smažené žaby a podobné dobroty. Nikto z nás ale miestnym stravovacím návykom nepodľahol. Nezostáva nám tak nič iné, než vedľa v reštaurácii zaspomínať na famózne pouličné Pad Thai v Bangkoku. Cnie sa nám za thajskými chuťami i cenami. Za jedlo či služby v Kamboži siahnete do kapsy hlbšie než v susedných štátoch. Minimálne v okolí Angor Watu. Za tieto zdradcovské myšlienky dostávame evidentne príučku. A tak deň uzatvárame vyťahovaním švábov z polievky.

The post Prvotná dezilúzia. Siem Reap (day 16.) appeared first on zostandoma.com.

Na Angor sa odporúča vyčleniť minimálne deň a my poslušne už o 4 ráno nasadáme do tuk-tuku. Privstali sme si hlavne kvôli východu slnka – túžili sme ho totiž zočiť nad ikonickými kmérskymi vežičkami. Romantickú víziu mali evidentne i stovky ďalších ľudí, ktorí sa krútili v radoch pred 12-timi pokladňami. Po pol hodine čakania naše znudené výrazy zachytili na priepustke za 37 dolárov, vďaka ktorej sme sa mohli pohybovať po ruinách kedysi hlavného mesta starovekej kmérskej ríše.

Zamierili sme rovno k symbolickému Angor Watu, ktorý sa prepísal i na kambodžskú národnú vlajku. Práve tu sme si plánovali prvé ranné paprsky zvečniť a vystaviť doma na poličke. Magickú atmosféru miesta žiaľ udupala masa turistov, ktorí sa už od piatej rána hrnuli pred hlavný komplex a v tú chvíľu zabili všetko pekné, čo miesto svetu ponúka.

Nálada z prepadákového východu sa začala dvíhať až o hodinu neskôr, keď sa japonské supy konečne rozpŕchli po okolí a my sme sa mohli sústrediť na architektonické skvosty. Budovy z vápenca a tehál pôvodne postavené pre kráľa Surjavamana II. odborníci označujú ako dokonalú harmóniu dizajnu. Odborníci zo Slovenska prikyvujú, áno, je to pekné.

Tuk-tukár nás postupne vozí od jedného chrámu ku druhému. V turistických sprievodcoch sa odporúča presúvať sa na bicykloch, ale všetci premotivovane aktívni by mali myslieť na to, že vzdialenosti medzi jednotlivými komplexami sú aj desať kilometrov. A pri teplote vzduchu 35°C+ sa môže človek trošku zapotiť. Aspoň, že to občerstvenie nájdete na každom rohu. Takže ak dostanete chuť napríklad na vajíčka s čajom, miestni vám ich naservírujú za delikátnych 7 €. S povestným úsmevom.

Postupne sa dostávame hlbšie do džungle ku chrámu Ta Promh. V porovnaní s predchádzajúcimi stavbami, ktoré prechádzali postupnou rekonštrukciou je tento unikátny v tom, že ho ponechali v pôvodnom stave. Mohutné korene objímajúce ruiny chrámu sčasti pohlteného džungľou jasne naznačujú, že príroda prežije akúkoľvek civilizáciu. My sa nevieme nabažiť energie z tohto do ticha zabaleného miesta. Niet divu, že si ho aj filmári vybrali pre niekoľko scén s Angelinou Joulie v povestnom filme Tom Raider. Za nás toto miesto jednoznačne najsilnejší kambodžský zážitok.

Po vyčerpávajúcom dni sme si popoludní dali ešte jednu výzvu. Keďže sme nechceli stratiť celý deň cestovaním, skúšali sme si dojednať vlastný minivan. Dôležité je totiž dostať na Kambodžskú hranicu pred 6-tou hodinou ráno, aby ste sa stihli vyhnúť šialeným kolónam čínskych turistov. Kambodžu okrem Angor Watu preslávila tiež najväčšia pohraničná byrokracia, akú sme kedy zažili. Obzvlášť, keď opúšťate krajinu a na oboch hraniciach vypisujete víza. Nakoniec tých 220 dolárov stálo za to, aj keď sme cenu nezjednali a zostali 70 dolárov cez limit. Šialený šofér s tikmi v tele sa postaral o to, že sme stihli trajekt a 18. deň našej dovolenky sa znovu vraciame do susedného Thajska. Šedivý z Cesty smrti 2. Ale živí.

The post Chrámy Angoru a nádhera z Tom Raider. Angor. (day 17.-18.) appeared first on zostandoma.com.