Kam, prečo a ako aneb základné informácie o tripe

Vyrazili sme na konci januára a pobudli tu až do polovice februára. Celkom sme teda vo Vietname strávili tri týždne. Nutné dodať, že náš výber doby pre cestovanie sa neskôr ukázal ako úplne na hovno. Jednak sme leteli mimo sezónu, ktorá vo Vietname trvá od marca do decembra. Áno, trafili sme sa priamo do odpočinkového času.

Kedy

Okrem iného nás v krajine zastihli oslavy Čínskeho Nového roka, ktorý na rozdiel od nášho, trvá od 21. januára do 21. februára a prejavuje sa prevažne neskutočným počtom číňanov na uliciach a uzavretých obchodoch a podnikoch, čo sa v neskôr úkázalo ako hodne kritické. Aby toho nebolo málo, tak sme si vybrali obdobie presne medzi zasadením, dozretím a zberom ryže takže nás miesto romantických a zelených ryžových polí čakalo všadeprítomné bahno.

Fakt, že sme cestovali po Vietname mimo hlavnej turistickej sezóny sa neprejavil ani na našich peňaženkách, pretože ceny tu neboli o nič nižšie ako v sezóne. Vietnam se stále jedna z najlacnejšie krajín v Juhovýchodnej Ázii, takže vás cesta nezruinuje ani v tomto neturistickém období.

Mena

Vietnamskú menou je tzv. Dong, ktorého kurz sa v súčasnosti pohybuje 0,97 czk za 1000 dong, takže za 1000 czk / 40€ dostanete 1 026 449 dongov. Bankomaty nájdete na skoro každom (aspoň trochu turistickom) mieste. Tie budete zrejme potrebovať, pretože s kartou tu veľmi nepochodíte. Tú akceptujú len v luxusných hoteloch, kde ale mimochodom tiež môžete platiť (ako asi všade v Ázii) americkými dolármi.

Ako nebyť drbnutý ako my

Prejsť Vietnam sme mali v pláne na motorkách, ktoré si tam bez problému môžete prenajať za super cenu na ulici. Požičanie motorky na deň vás vyjde približne na 125-250 czk (125 – 250 000 dng). Osobne ale zatlieskam každému, kto prejde od juhu na sever Vietnamu na motorke bez toho, aby musel po 1800 kilometroch na operáciu prdele.

Juh od severu ale nedelia len skoro dve tisícky kilometrov, ale tiež markantný teplotný rozdiel. Kým na juhu panujú 30° horúčavy, na severe je teplota tak akurát na bundu. Pre toho, kto na tento teplotný rozdiel nie je pripravený (treba tak ako my) je to celkom nepríjemné zistenie.

Najväčší palec hore ale dávame mega (LTE everywhere) rýchlemu vietnamskému internetu, ktorý bol v snáď úplne každej, aj tej najväčšej, najviac zapadnuté prdely, ktorou sme prechádzali. Také šťastie sme neskôr v iných destináciách bohužiaľ nemali.

Určite severný Vietnam

Keďže už môžeme porovnať severnú a južnú časť Vietnamu, odporúčame určite časť severnú. Juh nie je zas až tak úplne zaujímavý, úprimne by som povedal, že je nudný a vzhľadom k úspore času je najlepšie ho akosi preskočiť a vydať sa rovno na Sever a prípadne sa zastaviť na pár dni v strednom Vietname. Kdekolvek teda budete čítať o tom, ako je mesiac na Vietnam málo, neverte tomu. Stačia vám dva týždne. Bohato.

Avšak po absolvovaní všetkých prekážok a útrap sa dočkate za odmenu aj takýchto zážitkov.

The post Pár teplých slov na tému Vietnam appeared first on zostandoma.com.

Ciest do Vietnamu je veľa, od nás sa finančne i časovo vyplatí letieť cez Moskvu. Do Vietnamu sa lieta ako na páse, preto nie je potrebné bookovať letenku extra dopredu. Pokiaľ teda necielite na low cost, vtedy je výhodnejšie kupovať aj s trojmesačným predstihom. My hlavy zábudlivé bookujeme mesiac pred odletom za cca 350€. A to sme sa plácli po ramene, ako dobre sme obišli. Pri výbere leteckej spoločnosti je potrebné byť ale trochu obozretný. Lebo keď na palube zistíte, že ruská spoločnosť Aeroflot v lietadle nepodáva žiadny alkohol, horko zaplačete. Nie všetko ruské sa blyští…

Ubytovanie na hlavnej Bùi Viện Walkingstreet sa dá nájsť s prehľadom za 15-20€ / noc. Napríklad v Marie-Line Hotel s veľmi príjemnou majiteľkou ako bonus bez príplatku. Vyrážame z letiska. V tomto momente je potrebné zdôrazniť: priatelia, poučte sa z našej niekoľkokrát opakovanej chyby aspoň vy! Zákon znie “Nekupovať SIM kartu ešte pred emigračným úradom (ale až mimo letiska). Aj keď majú výhodnú cenu, tak sú bez internetu a bez minút na volanie.” Dodržaním prostého pravidla predíte množstvu komplikácií. Napríklad sa vám nestane, že sa s kamarátom rozdelííte v meste bez internetu. Keď sa vám taký Fifťo vyberie do hotelu, ktorý mal zhodou okolností rovnaký nazov ako hotel, kde máte namierené vy. Akurát, že ten jeho stojí na opačnom konci mesta a vám sa tak z 30 minútovej cesty autobusom stane detektívka a namiesto zábavného večera v novej destinácii tak trávite tri a pol hodiny hľadaním jeden druhého. Bomba. Anyway z letiska chodia airport shuffle 3 autobusy do centra v prepočte 1€.

Mesto Ho-Chi Min má čo ponúknuť a určite si naň v itinerári vyčlente viac dní. My sme sa usídlili v rušnej Bui Vien, v epicentre nočného života. Hemžia sa tu turisti dychtiví po lacnom jedle (najviac si pochutnáte pri malých, zdanlivo ušmudlaných pojazdných vozíkoch) a za ľahkými ženami. Tu slečinky preberajú role masériek a keď sa zašijete do správnej uličky, happyend vás nevyjde viac než 10 eur. Ale pozor, masérky v stredu nepracujú! Ano, divné, ďalšia smola nalepená na pätách. Nuž čo, vo štvrtok sa ide do mesta zas.

V okolí veľomosta je pár checkpointov, ktoré stoja za to. Napríklad populárne vietnamské tunely Cu Chi. Vznikli počas vojny vo Vietname v okrsku Cu Chi, od Ho Chi Minh City vzdialené približne 70 km. Tento pozoruhodný systém tunelov pomohol vietnamským obyvateľom vojnu prežiť. V podzemí nielen prežívali, ale relatívne plnohodnotne žili – deti chodili do školy, o chorých sa starali v nemocniach. Tento svojrázny spôsob života nedokázali americkí vojaci prekabátiť, naopak, sami často upadli do nastražených pascí. Aj keď sú to len turistické imitácie a nie pôvodné tunely, výlet vás neurazí. Kým sa nevydáte s cestovkou, tam v 30-člennej skupine máte chuť naopak urážať vy. Unavení po dlhom lete a pri cene 3 eura na hlavu sme sa nechali lapiť do pasti. Nabudúce zase po vlastnom.

Mnoho ľudí cestuje po Vietname na motorkách, ľahko si ich požičiate bežne na ulici. Myslite ma to, že štastie praje pripraveným a zarezervujte si ich deň dopredu. Predídete tak situácii, že na vás žiadna neostane (sad story again). Cena sa dá vyjednať na cca 125 000 dongov na deň, čo je v prepočte asi 5€. Na nich sa môžete vydať napríklad viac na juh, do mesta Can Tho, kde sa konajú plavby pozdĺž delty Mekongu. Can Tho je od  Ho Chi Minh City vzdialené cca 70 km, takže normálny Európan sa tam dostane zhruba za hodinu. Nám nestačili ani štyri. A to sme cieĽ koniec koncov ani nedosiahli.

The post Ho Chi Minh City a Mekong Delta časť I. (day 1.-6.) appeared first on zostandoma.com.

Keď sa nám nakoniec podarilo vymotať sa z Ho Chi Minh, tak nás veľmi “spoľahlivá” navigácia ťahala po ľavej strane cesty. Nutné dodať, že vo Vietname sú dva pruhy na ceste – jeden pre motorky, jeden pre autá. Ľavý je samozrejme pre autá, takže sa moc nečudujte, keď vás po iba 20 metroch v ľavom pruhu zastaví policajt, že tam nemáte čo robiť a zoberie vám vodičák.

S vietnamskou políciou si po anglicky moc nepokecáte, takže šanca na rozumnú dohodli je celkom mizivá, ba priam nulová. Jediné, čo pán policajt vedel po anglicky bolo “dolár, dolár”. Keď mu prišiel pichnúť kamarát, ten vedel pre zmenu len “sto dolár”. Radšej sa ale držte pri zemi, ponúknite im 20 $ a nabudúce si dávajte väčší pozor.

Prečo berú policajti vo Vietname úplatky? Na to aby sa dostal policajt z kancelaŕie na ulicu a robil dopravného policajta, musí aj on chudák uplatiť dotyčného úradníka, ktorý mu zabezpečí preloženie, úplatok je v hodnote cca 350 dolárov, čo je na vietnamské pomery dosť veľká čiastka, preto sa všetci policajti snažia tieto peniaze dostať čo najrýchlejšie späť, ideálme od turistov, pretože miestny by mu nikdy nezaplatili. 

My sme nakoniec zostali v meste Bến Tre, kde sa tiež robia na plavby po delte Mekongu, ktorá vyjde cca na 35 $ na jedného na celý deň, ale dá sa kúpiť kombinovaná, ktoré vyjde na 55 $ pre dvoch ľudí i s obedom. Odporučiť ubytovanie Nguyet Que Homestay v džungli , ktoré bolo krásne čisté a vyjde vás to asi na 8 $ i s Welcome drinkom a raňajkami. Všetko super, až na vietnamskych komárov.

Štvrtý deň ráno sme po raňajkách vyrazili do prístavu, odkiaľ vypláva loď na onú ​​výletnú plavbu po Mekongu. V prístave už na nás čakala taká malá, pekná, milá sprievodkyňa. Mali sme loďku len sami pre seba, takže bomba výhľad.

Pri tejto ceste sa môžete pozrieť do Coconut candy lady Co Tu Ha, v ktorej vám ukážu ako a čo sa spracováva z kokosov, výrobňu cukríkov a zakončiť to môžete obedom. Ak budete mať šťastie ako my, dostanete na obed nasratú rybu. Nie, nejedná sa o žiadnu vietnamskú špecialitu, jednoducho na pekáči ležala ryba, ktorá bola vyložene nasratá.

Plavba po delte Mekong bol jeden z najintenzívnejších vietnamských zážitkov. Síce nás mrzelo, že roztomilá sprievodkyňa musela predať štafetu, ale za chvíľu chápeme, prečo riadiacu pozíciu prevzal radšej muž. Plavíte sa na malej loďke pomedzi hustý prales, brehy lemujú palmy a vám behá mráz po chrbte pri pomyslení, čo sa za nimi skrýva za potvory. Tajuplné ticho občas pretne škrekot paviána, občas smiech Fifťa. A vy máte chvíľami pocit, akoby ste sa ocitli na inej planéte. Izolovaní ďaleko od známeho sveta.

Plavba po rieke Mekong bola úplne uchvacujúca. Asi tak na dve minúty. Po dvoch minútach sa na nás týpek otočil a veľmi láskavo nám oznámil, že kvôli spadnutému stromu naše plavba končí a musíme sa otočiť. Aj s týmto musíte na cestách tak trochu počítať.

Po plavbe sme sa ešte ten deň vrátili do Ho Chi Minh City. Z predchádzajúcej skúsenosti nám zvieralo ritky, že nás zastihne na pol ceste tma. Tento raz sme sa hecli a dvaja tragédi tromfujú s časom 2,5 hodiny. V sprievodcovi píšu o hodinovej ceste motorkou, pojdem im ho obúchať!

Čo by to ale bolo za deň bez poriadneho piva napríklad v Nong Trai Khoai. Lenže pár pív za deň spojené so značnou únavou po ceste môže spôsobiť, že si na motorke zabudnete zapnúť svetlá, dvakrát vás skoro zrazí nákladný automobil a na parkovisku zrazíte k zemi cudzie skútre. Ako napríklad Cecovi. Fair enough.

Na druhý deň nás čakala cesta centrom Ho Chi Minh City. Ani tá pre vás ale nemusí byť ako prechádzka ružovým sadom, lebo aj na takej prechádzke vás môžu ľudí “okradnúť”. Ku príkladu môžu poslúžiť dvaja, ktorí len tak sedia na lavičke, upozornia vás na nepatrnú závadu na vašej topánke, napríklad vyčnievajúca šnúrka. Bez toho aby ste ho o to požiadali, začne vám opravovať  jednu, a potom aj druhú topánku. Človek si to ani neuvedomí a už čaká bosí na vlastne topánky. Pozor na to, je to obľúbený vietnamský shoe scam. Za spravenie topánok si totiž chlapík povie pokojne o 400 000 dong, čo okolo 17 € a bude sa veľmi čudovať, že mu takú sumu nechcete dať.

Za zmienku určite stojí múzeu Vietnamskej vojny War Remnants Museum, z ktorého sa neľahko odchádza, pretože máte k dispozícii dokumentáciu, akým spôsobom zaobchádzali Američania s vietnamskými obyvateľmi vo vojne a nikdy sa k tomu nechceli priznať. Toto miesto budete opúšťať s veľmi silnými emóciami. Peckový zážitok, ktorý vyjde v prepočte na 40Kč.

Týmto sa naša dobrodružstvo v Ho Chi Minh City uzatvára, pretože na ďalší deň nás čakal let do Hanoi-a, čo je hlavné mesto v severnej časti Vietnamu. Bez poriadnej kávy sa ale z Vietnamu odísť nesmie, pretože káva v tejto krajine je naozaj vynikajúci. Stačí kúpiť pár suvenírov, treba niekoľko balíčkov sušeného ovocia, pretože nikdy neviete, kedy vám taká záchrana príde vhod.

The post Ho Chi Minh City a Mekong Delta časť II. (day 1-6.) appeared first on zostandoma.com.

Vnútroštátna letecká doprava je relatívne lacný (v jednom smere cca 3O EUR/800 CZK), časovo výhodný a komfortný variant presúvania po krajine. Pokiaľ sa, evidentne, nejedná o nás dvoch. Z desiatich letov v smere Ho Chi Minh City-Hanoi má jediný niekoľkohodinové meškanie. Hádajte koho. Letisková karma neotáľa a let nám spríjemňuje ďalej. Tento raz si pre nás pripravila azda najviac ukričané decko sveta. A aby toho nebolo málo, mimino s týmto exkluzívnym titulom nám sedí rovno za uchom. Keď už dochádza trpezlivosť i letuške, presúvajú dieťa s rodičom do zadnej kabíny. Zvuková izolácia látkového závesu = 0. Ale aspoň snaha sa cení.

HANOI

Prvý dojem z mesta HANOI je zmiešaný. Nielenže sa predčasne zastavila ortuť na teplomere, evidentne i samotný čas. Hanoi na nás pôsobí ako rozľahlá dedina, ktorá si zubami nechtami drží punc pôvodného Vietnamu. Pre niekoho možno očarujúce, tradičné a neviem čo ešte. Ale keď ste sa pred tým nechali rozmaznávať výhľadom na moderné mrakodrapy, upravené a čisté ulice, chvíľu trvá, kým sa naladíte na hanojskú ušmudlanú nôtu.

V porovnaní s katalógovým Ho Chi Minh City je na severnej, osem miliónovej metropole, sakramentsky poznať podpis vojny. So zemou zrovnaný Hanoi sa už len veľmi ťažko spamätával a dodnes sa tu žije skromnejšie. Rozdiel cítiť i na samotných pamiatkach a tradičnej architektúre. Nečakajte, že tu nenájdete chrám na každom kilometri štvorcovom ako v iných ázijských mestách. Za návštevu ale určite stojí historická časť Old Quarter Hanoi-a s tradičnými ulicami. Teda tým kúskom histórie, čo sa podarilo zachrániť. Dočítali sme sa, že je super tiež cisárska citadela Thanong Long alebo prvá vietnamská univerzita. My sa v Hanoi-i teraz veľmi nezohrejeme a hneď na druhý deň ráno sa vydávame s motorkami na sever smerom ku čínskym hraniciam.

Musíme uznať, že požičovne skútrov fungujú super a stroje vám privezú, kde si poviete. Nás ráno čakali pred hotelom. V požičovni pri pohľade na nás zjavne usúdili, že niekoľko-dňový trip v prevedení európskeho Pat a Mata zaváňa prúserom. Obzvlášť v dobe čínskeho nového roka, keď je celá zem na desať dní vypnutá. To je ale novinka! Vyfasovali sme preto jeden manuál a jeden automat, vraj že aspoň nejaké šanca na prežitie.

Požičiavanie motoriek v Hanoi-i funguje ukážkovo. Dovezú, privezú, poradia… tip top služby. Myslite ale na to, že to treba dohodnúť vždy deň dopredu. Inak sa môže stať, že si šliapnete po svojich! Osobne môžeme odporučit Stone Motorbikes.

Najväčšie mesto severného Vietnamu opúšťame relatívne rýchlo, ale nebojte, ešte sa sem po pár dňoch útrap a odtlačenej prdele z motoriek vrátime.

The post Prvý stret so severom. Hanoi (day 7.) appeared first on zostandoma.com.

Zašitý nocľah Mai Chau La ViDa v ryžových políčkach, blízko Mai Chau, príjemne prekvapuje. Dobrý dojem z pekného prostredia narúša len škvŕkanie  žiab i našich žalúdkov , a tak blúdime pomedzi rozpadnuté domčeky a hľadáme čosi k zahryznutiu. Presnejšie, vyzeráme reštauráciu, kde by si princezná Fiftena mohla na radu Tripadvisora dopriať k večeri smoothie. Stret s realitou zabolel. Miesto sme našli, ale žiadne ovocné hody sa nekonali. Keď sme zbadali Vietnamca nesúceho posekaného psa, jediný pokrm „k mání“ na jedálničku označený ako kura, prepadla nás mierna panika. Niekoľko dní si asi budeme musieť vystačiť s orieškami z lietadla. A pivom (pán Boh zaplať).

Druhý deň ráno po otrasnej noci v obkľúčení inváznych žiab (ne)poučiteľný Ceco zapína Google maps a vyrážame ďalej na sever. Ohromení výhľadom na ikonické ryžové polia sa tľapkáme po ramene: ešte že sme tým mapám z Gúgľu dali druhú šancu. Po pár hodinách náš entuziazmus vytriasa z tela kamenistá cesta, na ktorej by sa zapotil i zdatný traktorista. Keď nám už miestni naznačujú klepaním na čelo, čo si na tých rozhrkaných motocykloch chceme dokázať, šípime, že niečo nie je v poriadku.

Po 2 hodinách tlačenia skútrov do šutrovitého kopca s prevýšeným asi 2 tisíc metrov, by si človek povedal, že ho už nemôže stretnúť väčšie bahno, než to, cez ktoré sa aktuálne brodí. Klinec do rakve si zatĺkame zistením, že sme sa jeden druhému stratili. Panika, že prídeme o jedinú živú dušu široko ďaleko končí, keď sa stretáme po hodine na ceste z kopca dolu do doliny. Zraz z 2 kilometrov bol tak strmý, že doteraz nechápeme, ako sme si nemohli uškvariť brzdy.

Celodenné peklo s 20-stupňovým teplotným poklesom sa končí, keď sa ocitáme konečne na rovine na sever hlbšie vo vnútrozemí. Súdiac podľa vyjavených výrazov dedinčanov tam často turista nezablúdi, hlavne ked si nás polka dediny prišla fotit #jasomprincezna. Dorazili sme k jazeru Van Yên, ktoré nie je ani tak jazero ako rieka Sông Tấc, cez ktorú nás musí previezť prívoz. Tu stretáme prvého a na dlhé dni aj posledného belocha. Svetielko nádeje na odpočinok ale mizne so zistením, že tam nie je jediné zariadene, kde možno prespať.

Vyčerpaní opäť nasadáme na motorky a presúvame sa tmou cez pole. Booking tvrdí, že 50 km po smere našej naplánovanej trasy nájdeme nocľah. Zvažovali sme ešte hostel opačným smerom, ale to by bolo predsa proti logike. Utešujeme sa, že si aspoň ukrojíme trasu z druhého dňa, a tak budeme môcť trochu zvoľniť tempo. Kotvíme v Đồng Tâm Hotel Bắc Yên, na mieste, kde by sa strachom striasli snáď aj Adamsovci. Nadšenie zo severného Vietnamu naberá na obrátkach.

Po dvoch dňoch strávených na orieškoch urgentne hľadáme nejakú kuchyňu. Žeby bolo počas osláv nového roka všetko zatvorené? Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé činy. A tak bez štipky hanby obchádzame polorozpadnuté chajdy a domy a mávame ľuďom bankovkami pred očami výmenou za kúsok jedla. Nakoniec sa zmilovali dve mladé Vietnamky, ktoré nám vystrojili hostinu hodnú kráľov. Ešte aj po pivo nám zbehli, netušíme kam. Ale jedno je isté. Tam hore predsa niekto existuje. Alebo len nikdy nevideli dvoch belochov.

Nový rok v severnom Vietname = žiadne ubytovanie, žiadne jedlo. Nezapínaj GOOGLE MAPS, dôveruj turistickými značeniam a v žiadnom prípade neschádzaj z turistických ciest!

The post Jeden, dva, veľa kopcov. Sever na motorkách 1. časť (day 8. – 9.) appeared first on zostandoma.com.

Ráno začína výživne. Obzvlášť, keď nás zastavuje zátarasa pred horou s prevýšením asi 3-tisíc metrov (a to sme si vážne fandili) a dochádza nám, že sa musíme vrátiť do Phố Ngã Ba. Miesta, odkiaľ sme večer vyrážali, aby sme si tento ďalší vydarený deň o niečo skrátili. Ďalšie správne rozhodnutie – checked! So zaťatými päsťami v riadidlách sa vraciame zo zbytočnej dvojhodinovej zachádzky.

Zrovna uprostred dediny, keď to už Ceco ako tak rozdýchal nerv, začal trošku pokrivkávať druhý z dvojice. A to tak intenzívne, až skončil s  motorkou na zemi. Pri pohľade na Fifťa s rukami za hlavou a výrazom ako po pár minútach slasti v showroome za liter by človek ani nezačal panikáriť. „No stress“ nálada sa rozplynula v momente, keď ste prešli pohľadom z blaženého výrazu v tvári nižšie na trčiacu kosť z lakťa. S pomocou miestnych som naložil totálne dezorientovaného Fifťa, ktorý chcel po ceste púšťať drony a výletiť k vodopádom a odviezol ho do najbližšej nemocnice.

Prvá otázka od doktora znela, či sme ochotní zaplatiť. Pre zdravie kamaráta čokoľvek. Presnejšie v prepočte asi 200 českých korún (8 EUR). Pri pohľade do čakárne, kde si jeden miestny vietnamec ledva drží pokope vnútornosti v rozpáranej brušnej dutine, sa úplne necítime. Že si za peniaze zdravie nekúpiš? Vo Vietname áno, sorry, Fifťo ide na sál ako prvý. Vypätá nálada z nehody sa uvoľňuje, keď sa zo sfetovaného Fifťa stáva miestna atrakcia. V zástupe na fotku čakajú sestričky i doktor a vôbec by nás neprekvapilo, ak by došiel aj týpek s rozpáraným bruchom.

Kríza zažehnaná a ideme ďalej. Už len drobné osvieženie v bare vedľa nemocnice. Naozaj nie je naša vina, že čapovali iba do tuplákov. Nasledujúci päť-hodinový horský výstup prebehol relatívne pokojne. A my skladáme hlavy v jedinom hoteli Phố Núi, v okruhu 70 kilometrov, kde po 3 dňoch konečne dostaneme do žalúdku teplú stravu.

Deň na to sme mali namierené na populárnu vyhliadku Mu Chang Chai nad ryžovými poľami, za ktorou sa sem valí každá poctivá insta-kráska. Mu Chang Chai nám asi nie je súdený. #badtiming #badseason

Očakávania:

Realita:

Utešujeme sa a v záchvate zodpovednosti volíme miesto opustenej bahnistej cesty radšej bezpečnejšiu asfaltku. Ideme rovno do Sapy. Nedá sa ale povedať, že by aj to bola zrovna prechádzka ružovou záhradou. Vďaka extrémne klesajúcej teploty z 30°C na slabých 5 stupňov sa náš výlet podobal skôr na cestu ľadovým kráľovstvom. Kto by to bol pri prevýšení ako na Gerlach čakal.

Smola – nazývajme to tak ďalej – sa nám lepila na kolesá čím ďalej viac. Od defektu, cez ukrutnú zimu a žiadne jedlo, sa to cez vybitý mobil vystupňovalo k ďalšiemu vzájomnému strateniu. A tak v noci prichádzame do Sapy každý zvlášť. Zostávalo len veriť, že sa to podarilo nám obom. Ja Ceco nabíjam mobil v prvej hospode a volám Fifťovi, ktorý si našťastie už rozmrazuje prdel na hoteli. Prežili sme!

The post Malé veľké pády. Mu Cang Chai. Sever na motorkách 2. časť (day 10.- 11.) appeared first on zostandoma.com.

Samotné mestečko je moderné, pretkané luxusnými hotelmi a promenádami. Keby ste nás dvakrát zatočili, zaváhame, či sme sa neocitli v Karlových Varoch. Trochu civilizácie ale padne vhod a my využívame príležitosť vyprať si veci. Na radu miestnych sme sa nechali ošudiť v nóbl hoteli, kde nám spočítali každú jednu ponožku do finálnej ceny 400 Kč (15 EUR). Z toho vám tu na týždeň vyžije vietnamská rodina! Čert by bol bral tie peniaze, keby o pár metrov ďalej nenatrafíme na cestovku s veľkým nápisom „laudry“, v ktorej by nás opratie vyšlo na 20 korún (0,75 EUR). Tak to už nás brali čerti!

Prvý deň v Sape sme si dopriali zaslúžený oddych v hoteli ChaPa Ecolodge. Ochutnali sme konečne ospevovanú vajcovú kávu a navštívili blízky vodopád. Tam nás miestne tetky donútili nakúpiť ručne tkané peňaženky. Suveníry pre pol Prahy i Trenčína vybavené! Večer sme zaparkovali do vyhlásenej a predraženej Viet Emotion restaurant s dobrým jedlom a mizernými službami. Ako by sme ale mohli nadávať, po niekoľkých dňoch prežitých na orieškoch vyťahujúcich z kapsy za jazdy sme lietali vo vietnamskom nebi.

Medzi najkrajšie atrakcie v okolí patrí návšteva etnickej Cat Cat Village, ležiacej na úpätí pohoria Hoang Lien Son, od centra Sapy vzdialenej len 2 kilometre. Dedinka bola vyformovaná v polke 19. storočia a dodnes funguje ako skanzen, kde si môžete prehliadnuť tradície kmeňa H’Mong – od svojských obydlí, cez dobové oblečenie, jedlo, tradičné remeslá a čarovné vodné mlyny. Na návštevu vám stačia zo 3 hodinky a vstupné je len pár korún. Za nás palec hore.

Ďalším must see je jednoznačne druhá najvyššia hora vo Vietnam, Fan Si Pan, s nadmorskou výškou 3 143 metrov. Organizovaný výstup trvá 2 až 3 dni a patrí k celoživotným zážitkom. Aspoň tak to píšu v reklamných prospektoch. My volíme bezpečnejší variant a na vrchol hory sa nechávame vyviesť lanovkou. Aj keď, visieť vo vzduchu nad trojkilometrovou roklinou sa vám tiež pekne vryje do pamäti. Nebyť nekonečných front a všade sa tlačiacich Číňanov. Preto všetkým masochistom, ktorí sa vyžívajú v trýzni davom, radíme: Áno, Vietnam rozhodne vo februári!

Ešte ten deň sa presúvame do mesta Lao Cai, odkiaľ sa presúvame extrémne klimatizovaným vlakom spolu s motorkami späť do Hanoja, kde budeme písať ďalšiu kapitolu. Konečne sa trochu zahrejeme.

The post Chladná Sapa a pár dní chillu (day 12.-14.) appeared first on zostandoma.com.

Pri pohľade na zbombardovanú Hanoi mrazí. Po jednom z najväčších amerických náletov v 60-tich rokoch tu sotva zostal kameň na kameni a Vietnamci prišli takmer o väčšinu kultúrnych pamiatok. Motáme sa v meste duchov a jediné miesto, kde to žije, je pobrežie jazera Hoam Kien. Kam sa hrabe pražská náplavka. Ten deň sa tiež lúčime s motorkami. Srdce zabolelo, avšak na výlety južne od Hanoja už radšej vlakom.

V ten deň nás čaká ešte jedna neľahká úloha -> nájsť Čapované pivo Hanoi. Misia jasná, konverzácia s Google vecná, odhodlanie pevnejšie než brušné svaly Davida Hosselhoffa na konci 80tych rokov. K pivovaru Hanoi, ktorý sídli mimo centra sa presúvame pešo, dobrú hodinu. Na konci nás čaká oáza v podobe stánku Nhà Hàng Ngự Long, ktorý ma trubky natiahnute priamo do pivovaru, a pivo sa čapuje rovno do vedra #challengeaccepted . Zvyšok večera má dosť hmlisté kontúry a my sa chvíľu ako doma v Prahe.

Ninh Binh

Ďalším check-pointom sa stáva svetová a kultúrna pamiatka, vzdialená len 3 hodiny od Hanoja, provincia Ninh Binh. V meste s rovnomenným názvom toho nie je až tak moc k videniu, väčšina turistov preto jazdí skôr po okolitej kopcovitej krajine. Populárne sú najmä vyhliadka Hang Múa odkial musí mať fotku každa prijebaná wannabe influncerka a hlavne plavba po Trang An. Jasné, že tu dve slovenské celebrity nemohli chýbať!

Pôvodné plány boli preskúmať krajinu fotogenických vápencových homolí, bujne porastených a týčiacich sa do výšky desiatok metrov z pohodlia dreveného člnku. Keď sme ani po 2 hodinách nenašli cestovku, ktorá by nám výlet sprostredkovala, skončili sme zas s prdelami na skútri.

Počasie sa nám zase trošku smialo do tváre a skrz hustú hmlu sme ledva dovideli na riadidlá motoriek. Kde to ešte na nejaké vyhliadky. Ešte že sme skúsení a pohotoví cestovatelia a meníme itinerár za jazdy. Nový cieľ zameraný – vyrážame chrámu Bich Dong. Chrám nič moc, počasie nič moc, neostáva nám níč iné len sa uchýliť k pivu, ktoré nachádzame v reštaurácii Chookie’s Beer Garden, so západnou kuchyňou a tak konečne po skoro troch týždňoch žiadne nudle.

Bai Dinh

Hneď ráno vyrážame k najväčšiemu vietnamskému chrámu Bai Dinh. Jeho rozľahlosť si človek uvedomuje najmä v momente, keď hodinu jazdí popri múroch a koniec (alebo začiatok?) stále v nedohľadne. Až kým sa vám nevynorí parkovisko veľké ako polka mesta, zaplavená tisícami motocyklov. To si ešte užijeme zábavy, keď budeme neskôr hľadať tie naše.

Na návštevu obrovského budhistického komplexu si vyčleňte radšej celý deň. My sme to museli zvládnuť za 4 hodiny, a keďže sa chrám nachádza v kopcovitom teréne, nohy sme cítili ešte dva dni. Stúpate komplexom, v ktorom sú vybudované farebné chrámy, zvonice a chodby s neuveriteľným počtom sôch. Prechádzate sa pomedzi jazerá a stromové aleje až dorazíte k najvyššie položenej rozhľadni s najväčšou sochou Troch Budhov v krajine. Komplex je rozdelený na severnú a južnú časť, zatiaľ čo tá južná je obdarená ešte aj o posvätné miesta ukryté v jaskyniach. Odtiaľto sa môžete pohodlne dopraviť vláčikom späť na parkovisko a celý okruh pekne uzavrieť.

Trang An

Za odchod z Ninh Binh bez plavby loďkami po oblasti Trang An by sme zhoreli v pekle. Minimálne za ten slovník, ktorý by sme v prípade takéhoto scenára zo seba vypustili. Vytrvalým šťastie praje a ešte v ten deň sa nám podarilo vtesnať do loďky s jedným Vietnamským párom.

Vylodenie v Normandii bol slabý odvar oproti záplave lodí na východiskovom bode atrakcie. Celá plavba trvala 4 hodiny a bola to paráda. Vybrali sme si trasu C pomedzi vysoké skalnaté masívy, jaskyne a dokonca i cez úsek, v ktorom sa natáčali scény King Konga. Skvelý dojem nám tento raz nepokazil ani fakt, že je to mega masovka. Miestami na vode vznikali kolóny a párkrát sme dokonca uviazli v zápche. A keď sa dokážete preniesť aj cez neuveriteľne chlpaté nohy inak veľmi peknej Vietnamky sediacej v člnku oproti, výlet sa nedá zhodnotiť inak, než na jednotku!

Halong Bay

Po návrate vlakom z Ninh Binh späť do Hanoi-a sme začali plánovať jeden z posledných väčších výletov. V cestovke sme sa nechali ukecať na romantickú plavbu po Halong Bay. Byť tam s frajerkami, aj presladený Titanic strčíme do vrecka. No nič, dvojdenný výlet na 4* lodi za 80 EUR (2 130 KČ) na osobu si predsa užijeme i single. Manželskú posteľ obsiatu lupeňmi by sme ešte zvládli rozdýchať. Ale výpary z hlavného motora smerované priamo do našej kajuty – tak to dýchať nebudeme! Po dvoch sťažnostiach si miestni uvedomili, že ich vzácni hostia sú naozaj nespokojní a dušovali sa, že situáciu vyriešia. Ráno nám na izbe pribudla vonná sviečka. Ďakujeme.

The post Lodičková romantika a chlpaté nohy. Hanoi, Ninh Bin, Ha Long Bay (day 14.- 20.) appeared first on zostandoma.com.

Zaujímavosťou niektorých hanojských reštaurácii je servis, respektíve odnášanie zo stolov. Hostia zvyšky jedla či akýkoľvek neporiadok jednoducho hádžu na zem. Tá sa v noci pozametá a tadá, je prestreté na ďalší deň. Proti gustu… len keby to pod nohami celý čas tak nechrapčalo.

Bun Cha

Pekne poporade. Kedže obaja máme slavbosť pre Bun Cha, donutili sme sprievodkyňu ako prvé navštíviť podľa nej najlepšiu Bun Cha v Hanoi-i a krista boha jeho fakt to bola najlepsšia Bun Cha v Hanoi-i. Bun Cha Hang Quat sa nachádzal v uličke kam by sa aj štoferi z Pentagonu báli ísť ale výsledok bol lepší než po prvom heroíne.

Banh Mi

Ďaľšie na zozname bolo Banh Mi. Slečna nás zobrala do zjavne prefláknutého podniku Banh Mi 25 – Work & Chill, pretože musela poťahať za nitku miestnej obsluhe aby nás usadili. V podniku bolo fakt plno a 90% tvorili turisti. Zážitok viac než uspokojivý.

Cha ca

No toto jedlo už pražský asia food expert nemá šancu poznať, nie to ešte vedieť ako chutí originál, kedže sa robí z ryby, ktorá žije len v Ázii. Reštaurácia, vcelku na úrovni, s názvom Chả Cá Thăng Long, nás úprimne prekvapila, tak ako aj jedlo samotné. Určite to stojí za palček do ritky.

Nom Bo Kho

Nom Bo Kho alebo aj šalát zo sušeného mäsa. Svoje publikum si to asi nájde. Podnik Long Vi Dung – Nom Thit Bo Kho, ktorý dokonale odzrkadľoval hanoi-jsku food culture. Malé farebné detské stoličky, kde európskym chlapcom vyliezajú dopotené vajka z gati a pritom tvoria veľmi vábne obrysy v oblasti rozkroku, vysmiate vietnamky, ktoré sa tvária, že to nevidia, pritom na vás mrkajú v 12-sekundových intervaloch za zvukov mľaskajúceho okolia, ktoré si užíva naozaj chutné jedlo. Just amazing.

Bun Rieu Cua

Polievka na záver. Polievka z kraba, trochu sóje, paradajka a samozrejme nudel. Brutal. Kebyže predtým nezozeriem 3 hlavné chody asi by som si to vychutnal o to viac ale aj tak veľka pecka. Podnik, odkaz naň nemám, pretože proste nieje. Je to malá miestnosť s presne 2 stoličkami, kde v jednom hrnci varila polievku 60 ročna tetuška. Nič viac mi nebolo treba aby som si tento zážitok zapamätal do konca života. Ak by to predsa len chcel niekto hľadat tak aha tu je street view. Enjoy.

Sójová tečka

Ako dezert nás baba zobrala na tradičný hanoi-ský sójový dezert, ktorý údajne buď milujete alebo neznášate. My sme ho neznášali. Vypadalo to ako zaschnuté konské semeno a uprimne to tak aj chutilo. Aspoň človek vie, prečo sú vietnamci tak chudí.

Ca Phe Trung

Ca phe Trung – Egg coffee – Vajcová káva. Táto delikatesa vznikla práve v Hanoi-i, v kaviarni, ktorá doteraz stále funguje a teší sa veľkému záujmu či už medzi turistami ale aj miestnymi a kto tam nesmie chýbat ? No kto ? No my. Cafe Giảng funguje od roku 1946 a kávu robia stále podľa povôdnej receptúry. Káva je fakt super, jednoznačne ju treba vyskúšať, avšak, hlavnou prísadou je surové vajce a nastrúhaný syr, je tak tažká na žalúdok, že si po nej musíte dať ešte jednu, normálnu kávu aby ste nezaspali rovno pri stole. Je aj dosť sladká (#cukorjenaskamarat) a miestami som mal pocit, že po dopití nedostanem cukrovku len ja ale aj ten pohár, z ktorého som ju pil. Každopádne to vysvetľuje prečo vietnamci nemajú normálne dezerty. Načo. Stačí táto kávička. A týmto končí naša Hanoi street gastro foodporn tour.

Hot Pot a Bun Bo Nam Bo

Za zmienku stojí jedlo Hot Pot – Polievku si varíte sami, na stole – do veľkého hrnca si môžete naskladať syr, mäsá, zeleninu a bohvie čo ešte. Verte, že tu sa dá obžrať do odpadnutia. Najlepšie večer pred spaním.

Bun Bo Nam Bo sme hľadali pomerne dlho a nakoniec sme našli podnik, kde robia iba Bun Bo Nam Bo. Originálne znenie tohto jedla má v porovnaním s európskou verzie rovnaké asi maximálne nudle. Vo vietnamskom originále je to sladký šalát, čiže tam človek nájde nastruhané jablka, sladkú omáčku atď. Veľmi prijémna zmena.

Hneď potom ako nám klesok cukor v krvi, a skončil inzulínový šok po vajco-káve si začíname uvedomovať, že po 21-dňoch sa naše vietnamské dobrodružstvo končí a my letíme z Hanoja na Filipíny, kde sa stretávame s partiou kamarátov. Nevieme sa dočkať. Hoci láska medzi nami, dvoma chlapcami, prekvitala takmer až do hrobu, vystačili by sme si spolu aj kratšie. Neodpustíme si preto neoceniteľnú radu, ktorá vám zaiste zmení život… Ak chcete zvládnuť Vietnam v tripe i s inou krajinou, verte, že postačia 2 týždne. Rozhodujúc sa ešte raz, vypustíme úplne južnú časť. To najkrajšie vo Vietname sa aj tak nachádza na severe krajiny.

A ešte jedna vec, vezmeme si teplú bundu. Bye Bye (ale žiadne Zbohom) Vietnam.

The post Hanoi street gastro foodporn tour (day 21.) appeared first on zostandoma.com.

Každopádne, pojem masovka na Filipínach naberá nový rozmer, tento raz výnimočne v pozitívnom význame. Je tu totiž regulovaný počet turistov, ktorí môžu na ostrovy vstúpiť. Od toho sa odvíja niekoľko dôležitých informácii, ktoré by si si, milý cestovateľ, mal osvojiť ešte než sadneš do lietadla. Alebo aj nie.

Plán

Filipíny nepatria na zoznam zemí zasľúbených pre batôžkárov, ktorí existenčné otázky riešia za pochodu. Cestovanie po Filipínach je potrebné naplánovať dopredu, a to dôsledne: od presunov, cez ubytovanie až po (hlavne) samotné výlety. Pre nechápavých ešte raz ručne stručne -> nemáš zarezervované dopredu = sedíš na zadku doma, v lepšom prípade v prístave.

Doprava

Zlatá naša Srí lanka! Po vtedajšej skúsenosti sme neverili, že by to niekde na svete mohlo byť horšie. Milióny áut, otrasná infraštruktúra, neuveriteľne neohľaduplní až samovražední šoféri. Zabudnite preto na prenájom vlastného auta a radšej siahnite po inej forme presunu. Pár hintov zdarma:

• Lode, loďky, lodičky. Pochopiteľne. Každý ostrov má niečo do seba a ak chceš z Filipín vyťažiť to najlepšie, priprav sa na časté presuny po otvorenom mori. A vybav sa poriadnou zásobou kinedrylu.
• Na pevnine nechýba otravný a predražený „Hey-sir-bicycle“, čím sa môžeš nechať pre pobavenie zviesť, ale žiadna pecka to nie je. Taký o triedu nižší thajský tuk-tuk.
• Ak sa vás nazbiera viac, oplatí sa objednať súkromný tranzit. Vychádza to na pár korún a ak nie si hamižný a nekývneš na každú o dve eura lacnejšiu blbosť kšeftárovi na chodníku pred cestovkou, môže to byť aj celkom komfortné.
• Autobus – veľmi frekventovaný prostriedok na väčších ostrovoch. Kiežby tomu odpovedal aj cestovný poriadok, ktorí by dopravu trošku korigoval. Kdeže, títo m(i)alí ľudia sa na stanici radšej stavajú do pol kilometrových hadíkov a naskakujú do za sebou prichádzajúcich autobusov. Je to exkluzívna mačka vo vreci a vskutku nikdy nevieš, kedy dorazí ten na tvoj smer. A keď už sa po hodinách uráči, brúsia si naň zuby desiatky ďalších postávajúcich. Takže je vysoko pravdepodobné, že ti šofér plného autobusu zavrie pred nosom. Takáto sranda na zastávke niekedy trvá aj zo 4 hodiny, takže… have fun!
• Lietadlo – Ale ano, lieta sa fajn, medzi ostrovami zvačša motorovými lietadlami, je to veľká paráda. Odporúčam sa opiť jak doga ak Vám lietanie nerobí dobre. A taktiež kupovať letenku s predstihom, nech nemusíte sedieť vedľa WC. Tiež veľká paráda.

Mena

Platí sa tu filipínskym pesom /cca 0,ý českej koruny/. Bezhotovostní pozor, málokde berú karty. Výstraha č. 2: v bankomatoch majú nastavené extrémne nízke denné limity. Ľahko tak môžete zostať smutní, keď na recepcii v hoteli alebo v bare na pláži zistíte, že v peňaženke akosi nie je dostatok cash. Fakt najlepšie si urobiť finančné zásoby už v Manile, lebo tie bankomaty na ostrovoch sú čistá karastrofa.

Kultúra

Filipíny akoby nepatrili do krajín juhovýchodnej Ázie. Svojrázna atmosféra vymedzujúca sa očakávaniam tohto regiónu je možno spôsobená tým, že Filipíny boli storočia španielskou kolóniou. Európsky podpis je citeľný v architektúre, náboženstve i mentalite Filipínčanov. V kontraste s dych berúcou exotickou prírodou návšteva tohto kúta zeme prostého našinca zaiste dostane.

Jedlo

Jediné, čo Filipínam chýba, je dobré jedlo. Mlsné jazýčky už mohli len spomínať na Vietnam. Nielenže tu absentuje typická miestna špecialita. Nevedia pripraviť chutne ani ryby či mäso. Aspoň, že pivo majú dobré. Koniec koncov, hlad je aj tak len prezlečený smäd.

Inter-čo?

A hneď druhá vec, po ktorej sme chytali absťáky, je poriadny internet. Na ostrovoch je to číre zúfalstvo. Preto ak nechcete poľaviť vo „všetci-mi-teraz-záviďte“ storíčkach, budete si musieť privstať. A modliť sa, že niekto v hoteli nemá o 3tej ráno podobný úmysel. Myslite na to aj pri výbere SIM-karty – verte, že s 1 GB internetom si pri tomto super rýchlostnom internete vystačíte týždne.

The post Načo prečo začo. Filipíny introduction appeared first on zostandoma.com.