Než našej skupinke vôbec stihlo vysmädnúť, pristáli sme v Istanbule, kde máme luxusných 6 hodín k nahliadnutiu mesta. Prvé dôsledky ranného zhonu si uvedomujeme pri pohoršujúcich pohľadoch miestnych na Maťkin outfit. Áno, vieme, že „kozy ven“ sa v moslimskej kultúre nenosia. Pardóón!

Po pol hodine v 800-korunovom (rozpočítanom) taxíku sa ocitáme v historickom centre. Turecký klenot by si zaslúžil byť objavovaný nie dni, ale týždne! My sme našu rýchlo-ochutnávku krajiny polmesiaca zahájili tesne za kanálom obmývajúcim brehy dvoch odlišných svetov, posrkávajúc úchvatnú kávičku. A čakajúc na Janka, ktorý zháňal na trhovisku lepší outfit do 35°C horúčavy než čierne tepláky a trekingové boty.

Istanbul nás zahalil svojim magickým oparom. Možno to bol len opar z tepla a začínajúci úpal, máme však chuť vyskočiť na tkaný koberec a odletieť do ríše tisíc a jednej noci. Rozvoniavajúce koreniny a tabak opájajú naše zmysly a my sa nechávame unášať pomedzi okolité orientálne mešity a kúzelné uličky rovno ku veľkolepému Chrámu božej múdrosti.

Architektonický skvost tvorí niekoľko budov a záhrad a jeho absencia pri návšteve tejto krajiny je neprípustná. Než sa stala moslimskou mešitou, patrila Hagia Sofia k najväčším kresťanským chrámom sveta. Jej veľkoleposť sa dá obdivovať hodiny. V respektíve minimálne dovtedy, kým vám chlapci nezačnú miesto po vežičkách pokukovať po vychladenom pivku.

Túžiac obehať ešte modrú Mešitu  a Veľký bazár si s ťažkosťou priznávame časovú tieseň – to už sa holt bude musieť písať iný príbeh. Tento uzatvárame parádnym pouličným kebabom a pomaly presúvame do iného časopriestoru.

The post Pôrodné bolestí a čarovný koberec. Istanbul appeared first on zostandoma.com.