Najprv ale musíme poutierať poslintané a dopotené tričká pri presune do Puerto Princess. Naše konto skvelých nápadov sa pyšní ďalším prírastkom a my v domnienke super riešenia preklíname vodiča samovraha v privátnom mikrobuse. Čert ber pár ušetrených eur, v tej chvíli by sme zaplatili aj milión len aby zošliapol nohu z plynu na ceste ponad útes bez zvodidiel. Sedem hodinová suicide cesta ubehla presne tak ako ako zvyknú sedem hodinové cesty, v napchatom mikrobuse, kde každú zákrutu dupete na imaginárnu brzdu spolu so šoférom v nádeji, že vás nevysype ako kus hnoja niekde pri ceste, proste dlho a únavne. Pred raňajším letom, sa zložíme v guesthouse, par metrov od letiska a už len pivo a spať.

Kawasan Falls

Jeden z highlightov celej dovolenky bolo tzv. canyoneering v džungli. Dostať sa k tejto paráde sa nám už začínalo zdať nemožné. Zasraté trencle z včerajšieho mikrobusu ešte nevyschli, a tak pri ďalšom presune volíme klasický autobus. Pôrod nastáva, keď zisťujeme ako funguje filipínsky autobusový poriadok – povedané vznešene slovníkom Európana. Nekonečného ľudo-hada predbiehame takmer o polovicu (thanks God že sa nad tlupou belochov zľutovali) a aj tak sa 3,5 hodiny nechápavo prizeráme na prichádzajúce a odchádzajúce autobusy bez akejkoľvek logiky. Keď nás náhodou ako svetlo na konci tunela oslní nápis Moalboal na vyklímovanom stroji (jeden zo 100), zisťujeme, že to je len ďalší nepodarený vtípek. Nie nie milý smrteľník, len ty pekne trp… honia sa nám myšlienky hlavou pri zatvárajúcich sa dverách pred nosom.

Po ďalšej hodine sme sa už nekompromisne natlačili do iného busu, kde sa na sedačke pre dvoch tlačíme 4 a podaktorí i piati. Pokým sa ti na kolienku vrtí mladá Filipínka, nenamietaš, V momente, keď ťa z každej strany pricvaknú štrbaví smradľaví rybári, búra sa nielen hranica komfortu ale aj samotného prežitia. Neuveriteľných 40 kilometrov za ešte neuveriteľnejšie 4 hodiny v 100% vlhkosti, smrade a 35 stupňoch Celzia – to je, milý deníček, spomienka, ktorú už z hlavy nevypotíme.

Canyoneering

Nakoniec ale musíme zhodnotiť, že nasledujúci zážitok by stál aj za Filipínca na sedačke navyše. V organizovanom dobrodružstve, nazvanom canyoneering, vás odvezú do džungle, kde vyfasujete inštruktáž, helmy, vesty a GO! Náš trip začínal pri vyvierajúcom prameni uprosted džungle a my sa postupne brodili strmým údolím po brehu akejsi rieky. Po ceste preliezate skaly, konáre, zlaňujete či plávate v priezračných jazierkach.

Avšak najväčší highlight, ktorý zarezonoval aj nás, sú skoky z vodopádov. Naša výprava ich mala celkom šesť, a to z 4, 7, 8, 10, 12 a 15 metrov. Nebudeme klamať, že to je miestami trošku nebezpečné, obzvlášť keď pri nižšej hladine vody dopadáš a nohami cítiš dno. Ale o tom adrenalín je a keď prekonáš prvý závrat, rozleje sa ti po tele ako dávka poctivého kolumbijského. Potom ani štípanec riťou dolu zo siedmych metrov tak nebolí, však Marienka.

Na veľkosti predsa len záleží :)) 15 metrov priamo do vodopádu.

Zážitok z celého dňa nám kazí už len posledný vodopád, ku ktorému sa dá dostať ľahkou chodzou od neďalekého parkoviska = zase najebaných ľudí za dve tesco tašky.

Ľudia-neľudia, fotka sa sama neurobí, tak stupaj do vody!

Tak ako sa vraciame na ubytovanie, skromne všetci naložení v jednom Tuk-tuk-u, pomaly sa nám odplavuje aj adrenalín z krvi, a všetci instatne zaspávame na neďalekej pláži, netušiac, že nás čaká najvačší fail za celé dva mesiace čo sme na cestách #trieurausetrene.

The post Top topový adrenalín, Kawasan Falls Canyoneering (day 28.-33.) appeared first on zostandoma.com.