Google maps ukazuje z Tbilisi do Gergeti, trasu niečo cez 3 hodiny. A hoci to vypadá celkom jednoducho, poučený z predchádzajúceho Ušguli-Thbilisi failu, vsádzame na istotu a na prasáka berieme guida. S nižším bacuľatým pánom, ktorého meno si už nepamatáme, sme si tľapli deň pred tým na ulici. Slovo gentlemana drží a o 9-ráno už sedíme v súkromnom minivane. Hor sa výletovať.

Nakoniec sa z bucľatého pána vykľul týpek jak kkt. Naozaj. Vysvitlo, že bojoval v rusko-gruzínskej vojne, mal kapitánsku hodnosť, potvrdených niekoľko zabití, veľký ochranca prírody a manželských hodnot a uuuuplne najviac miluje elektronickú hudbu a toho najlepšieho dja, Worakls. Fakt, tento pánko, bola čerešnička na gruzínskej torte.

Koniec koncov, starostlivosť drobno-podnikateľa o naše blaho (a o jeho dobré hodnotenie na tripadvisore), má niečo do seba. Pozorne počúvame historickú prednášku o bojovej pevnosti Anaruri na brehu priehady. V harmonograme máme vyčlenenú hodinku aj na kúpačku, a tak sa ostýchavo vyzliekame do spodného prádla a zbierame odvahu vrhnúť sa do vody. Pri pohľade na vodou zaplavené mólo, po ktorom sa preháňajú motorky na striedačku s jazdcami na koňoch, nám to veľmi nevonia.

V znamení hesla „poriadne do plných“ sa nevieme nabažiť výborného obeda. Bohémske pohostenie a precítené príhovory sprievodcu pozdvihli rozlúčkové momenty zase o laťku vyššie. Pripíjame na zdravie, všeobecné blaho i jeho pani manželku, ktorá mu je veľkou oporou. Mať v sebo o víno viac, nejedno oko zostane suché.

Po ceste stojíme ešte na Gudauri View Point, kde sa okrem iného nachádza aj pamiatnik Rusko – Gruzínskeho priateľstva. To, že boli vyše 20 rokov vo vojne, vtedy asi ešte nevedeli.

Triumfiálny výlet ku najvyššie položenému kostolu v krajine otvára nemilé prekvapenie. Asfaltka je zaterasaná a musíme to vyšľapať po nie veľmi jednoduchom teréne. A tak sa nastajlovaní v košieľkach a so žabkami na nohách skúšame s touto chybou v metrixe popasovať.

Bojujeme obstojne ako mystický hrdina Armani, ktorého bohovia za ukradnutý oheň pripútali k hore Kazbek. Po 2 hodinách stúpania sa konečne z poza múrov Gergeti môžeme pokochať výhľadom na opevovanú päťisícovku. Napriek tomu, že sa toto sväté útočisko skladá len z menšieho kostolíka a zvonice, pôžitok z jeho návštevy je veľkolepý.

V momente, keď nás dážď a ochladenie začal oberať o úsmev, nastupuje na scénu náš miestny superhero. A vyťahuje jeden z národných pokladov, gruzínske červené. Posledný prípitok venujeme priateľstvu. Pripíjame na nás, ale i na vás, kamaráti.

Po dvoch litroch vínka sme sa raz dva pretancovali až dolu do doliny. Cestou naspäť nás sprievodca obdaroval azda najväčším prekvapením zájazdu. Na otázku, či si môže tento milý pánko v rokoch pustiť svoju obľubénu pesničku, len mlčky prikyvujeme. Po dvoch hodinách národných gruzínskych piesní snáď zvládneme ešte o  jednu viac. Keď sa v aute rozľahol orcherstrovský set nášho milovaného Worakla, padáme do kolien. Zvyšok vytunenej cesty už neblabotáme o inom, než o gruzínskej techno scéne a parties, ktorých je tam denne neúrekom.

Čo sme tentokrát nestihli ale raz sa nám to zaiste podarí?

Techno – toto ma mrzí asi najviac, pretože gruzínska techno scéna je preslavená po celom svete, avšak nebol čas rozjebať sa dokolien.

Orloj – chaoticky pozliepaná bizardná vežička, ktorá na prvý pohľad sotva drží po hromade, robí pražskému orloju serióznu konkurenciu. V útrobách sa nachádza malé farebné divadlo, avšak to hlavné predstavenie je okoloidúcim servírované každú celú hodinu. Avšak pozor, tančiace postavičky je možné vidieť len do 7mej hodiny večer. Na čo sme my žiaľ doplatili.

Blší trh – najslávnejši lead market na suchom moste sa teší obľúbenosti vďaka rozmanitému sortimentu a výhodnej polohe. So see u soon!

Fabrika – toto hipsterské miesto plné baríkov a hostelíkov nám odporučili prví ľudia, ktorých sme stretli po dlhých hodinách samoty v horách. Nabudúce si na tento milí švajčiarsky pár už zaiste pripijeme.

The post Stále gruzínske Gergeti a kostol Najsvätejšej trojice (day 6) appeared first on zostandoma.com.