Po fyzicky i emočne náročnom týždni sme však už maximálne nabití zážitkami zatúžili po troške oddychu, výhľade na oceán a službách európskeho štandardu. Juh krajiny je obsiaty hotelmi, gastro podnikmi a klubmi, a to je veľké lákadlo aj pre troch mladých Slovákoch. Presúvame sa na juh najjednoduchším a najrýchlejším spojením.

Z Elly chodí jeden autobus denne, a preto sme si dali radšej na čas. To sme ešte netušili, čo nás čaká. Kľukatá cesta z dvojtisícového prevýšenia je nebezpečná sama o sebe. A keď vychytáte šoféra samovraha, ktorý predbieha všetky okolité subjekty cestnej premávky, nepomôže vám už ani zdravas. Rovnako zdesení boli aj miestni a dokonca zavolali policajta, ktorý v snahe ukľudniť šoféra nastúpil na palubu smrti. Cesta z hôr pri 130 km za hodinu v šrote zo šesťdesiatych rokov však vyrazila dych aj strážcovi zákona.

Z traumatizujúceho zážitku nás lieči už len azúrové more a dvojkilometrová ľudoprázdna pláž ako z robinsonovky. Marakolliya Beach nám odporučil slovenský pár, s ktorým sme sa stretli v horách. Pravdou je, že pre zamilovaných niet snáď romantickejšie miesto než pláž, kde okrem jedného domu a pár zatúlancov ju máte len pre seba. Dokonca aj my traja sme ocenili pôvab tohto miesta a vybláznili na silných vlnách. A že Indický oceán dáva o sebe vedieť dokazuje aj fakt, že sa na juh Srí lanky zbiehajú surfari z celého sveta.

Nasledujúci deň sme tiež zasvätili plážovej pohode. Presunuli sme sa do známeho letoviska Mirissa, kde okrem jednej kľudnejšej pláže nájdete aj druhú, omnoho živšiu, ktorú lemujú mnohé hotely, reštaurácie a bary. Ležanie na pláži, popíjanie drinkov či šmakovanie na tropickom ovocí bol pre nás konečne vytúžený chill. V niektorých baroch sme sa celkom aj nasmiali, najmä keď nám silný príliv z pod stoličiek odplavoval topánky. Takže pokiaľ hľadáte miesto na tradičnejšiu dovolenku, hoci len na pár dní, Mirissa vás zaiste nesklame.

Desiaty deň symbolicky uzatvára náš pobyt v cejlónskom raji. Po dopoludňajšom kúpaní v mori balíme batohy a presúvame sa do hlavného mesta. Tam sme si po náročných dňoch dopriali relax v štvorhviezdičkovom hoteli, pol dňa v miernom tempe spoznávali mesto a pobyt zakončili najostrejším curry vôbec. Vyštípaný až na kosť sme sa mohli spokojne pohnúť o „dům dál.“ Pokojný odchod to ale nebol ani náhodou.

V závere tohto článku si dáme malý kvíz. Koľko hodín pred odletom by ste sa mali dostaviť na letisko? Ak znie vaša odpoveď dve hodiny, tak by ste zmeškali lietadlo z Kolomba do Bangkoku pravdepodobne rovnako ako my. Na letisko sme dorazili už 5:50h, prešli kontrolou a míňali posledné rupie v letiskových krámoch. A hoci sa odlietalo až 7:15h, checkin a systém na odber batožiny bol už o 6:20 zatvorený. Zdesene pozeráme na miestnu úradníčku, ktorá nám oznamuje, že sme nestihli ani posledný call. Argument, že vyvolávali ľudí z liniek s odletom o hodinu neskôr, ale nás nie, neobstál.

A tak každý ľahší o 200 € za ďalšiu letenku už obozretne strážime každú minútu. Kontroly v odletovej hale v Kolombe sú ale také zdĺhavé, že sme to za ďalších sedem hodín ledva stihli. A neprežiť si túto miestnu absurditu, neuveríme ani faktu, že pri odlete o 15tej zatvoria checkin už o pol druhej. Takže milý cestovateľ, ak sa chystáš z týchto končín aj ty, priprav si buď kopec času alebo dostatočne plnú peňaženku. Adios v Bangkoku, priatelia 😉.

The post Cesta smrti a plážové romance. Južné pobrežie (day 8. – 10.) appeared first on zostandoma.com.