Dominantou celej oblasti Anuradhapura je posvätná hora Mihintale, na ktorej sa velebí budhistický kláštor. Podľa povestí sa práve na tomto mieste stretol mních Mahinda s vtedajším kráľom Devanampiyatissom a slávnostne privítali náboženstvo na území dovtedy prevažne pohanskej krajiny.

My sme výstup na pútnické miesto naplánovali tak, aby sme stihli východ slnka. O pol 5 ráno nás už viezol taxík 10 kilometrov na východ ku bráne, kde nás každého obrali o 500 rupí (približne 70 Kč/3 €) a topánky. Kráčanie naboso po kamenných schodoch a balvanoch ale má svoje čaro. Rovnako ako výhľad na okolitú krajinu zaplavenú slnkom a opicami. A hoci nechceme znieť pateticky, na takéto rána sa len tak nezabúda.

Po rannom výkone nám poriadne vyhladlo a nevedeli sme sa dočkať premiérových raňajok. Vyberáme mačku vo vreci v miestnej reštaurácii a prstom ukazujeme na neidentifikovateľnú hmotu. Až spálený pažerák a google translator nám napovedá, že si šmakujeme na „curry na rôzne spôsoby“. Pri výbere stravy buďte v tomto kraji vždy radšej obozretní. Predovšetkým ak spoznávate miestnu kuchyňu v tretej cenove. Hoci niektoré jedlá chutia výborne, povestné „cotu“ a.k.a uvarené kura a posekané i s kosťami nie je žiadna výhra.

Ešte v ten deň sme sa autobusom presunuli do oblasti Dambulla. Tam si nás hneď po vystúpení z MHD odchytil zhovorčivý tuk-tukár, ktorý ochotne kývol na nápad, že by s nami obehal okolité zaujímavosti a zároveň postrážil batohy. Ešte aby nebol nadšený, keď sme mu v domnienke rozumnej ceny preplatili cestu trojnásobne. Štandardne zaplatíte za 1 km 100 rupí, my sme hrdo namiesto 1500 rupí za 15 km vysolili až 6 tisíc LKR (v prepočte 420 Kč/16 €).

Náš nový kamarát nám poradil výstup na inú horu, než sme plánovali. Na ikonickej Sigirriy je vraj príliš veľa turistov a predražené vstupné. Pravdou je, že nám to ten prefíkaný dopravca vymyslel parádne. Miesto 4500 rupí nás stiahli len o 200 rupí (26 Kč/1 €). Aj keď výhľad z hory Pidurangala na protiľahlú skalu Sigiriya, by sme v tej chvíli vyvážili zlatom.

Cestou naspäť sme naoko priateľskému šoférovi sadli na lep zas. Proaktívne nám naplánoval ďalší výlet a zaviezol rovno do Spice faktory. Tam už si nás odprevadil iný pán podnikateľ s dlhým zahnutým nechtom na malíčku. Prezieravo na každom z nás nachádza nejaký defekt. V zázračnom dome majú však aj na plešinu, kruhy pod očami či veľké brucho zázračnú mastičku, tabletku či olejček. Aj keď je prehliadka s masážou „zdarma“, pri východe sme im každý nechal prepitné 2 tisíc rupí (261 Kč/10 €). A Ceco ešte aj hodinky, vraj sa mu tak veľmi páčili. Čisto a jasne, je to scam, ktorému sa treba oblúkom vyhnúť, teda pokiaľ nieste masochisti.

Akoby nás tento výlet už tak nevyšiel dosť, v autobuse pri presune do Kandy sme zistili, že sme v tuk tuku zabudli JBL reprák (Fifťo 300 euro zarobené). Zo všetkého najviac si nešťastnú Spice faktory ale aj ták odniesol Jano. Jeden zo zázračných prípravkov proti komárom im v noci pripravil exluzívnu párty, ich na miesto odpudzovania -> priťahoval. Tá sa podpísala pod najhoršiu noc v jeho živote i novú prezývku. Všakže, pán „mojito“ 😉.

Cestovanie po Srí lanke je parádne v tom, že máte na relatívne malom území nahustených veľa prírodných pamiatok, a tak nestrávite desiatky hodín zavretých vo vlaku či autobuse. Cesta z Dambuly do Kandy trvala len dve hodinky a nám tak zostal čas užiť si trošku dovolenku po európsky v konečne dobrom hoteli s bazénom, kontinentálnou kuchyňou a anglicky hovoriacim personálom… Človek by povedal, že sa nám na chvíľu zacnelo po domove. Ale to veľmi rýchlo prešlo 😊

The post Kolíska budhizmu a predražené korenie. Anuradhapura, Dambula (day 3.) appeared first on zostandoma.com.