Ráno začína výživne. Obzvlášť, keď nás zastavuje zátarasa pred horou s prevýšením asi 3-tisíc metrov (a to sme si vážne fandili) a dochádza nám, že sa musíme vrátiť do Phố Ngã Ba. Miesta, odkiaľ sme večer vyrážali, aby sme si tento ďalší vydarený deň o niečo skrátili. Ďalšie správne rozhodnutie – checked! So zaťatými päsťami v riadidlách sa vraciame zo zbytočnej dvojhodinovej zachádzky.

Zrovna uprostred dediny, keď to už Ceco ako tak rozdýchal nerv, začal trošku pokrivkávať druhý z dvojice. A to tak intenzívne, až skončil s  motorkou na zemi. Pri pohľade na Fifťa s rukami za hlavou a výrazom ako po pár minútach slasti v showroome za liter by človek ani nezačal panikáriť. „No stress“ nálada sa rozplynula v momente, keď ste prešli pohľadom z blaženého výrazu v tvári nižšie na trčiacu kosť z lakťa. S pomocou miestnych som naložil totálne dezorientovaného Fifťa, ktorý chcel po ceste púšťať drony a výletiť k vodopádom a odviezol ho do najbližšej nemocnice.

Prvá otázka od doktora znela, či sme ochotní zaplatiť. Pre zdravie kamaráta čokoľvek. Presnejšie v prepočte asi 200 českých korún (8 EUR). Pri pohľade do čakárne, kde si jeden miestny vietnamec ledva drží pokope vnútornosti v rozpáranej brušnej dutine, sa úplne necítime. Že si za peniaze zdravie nekúpiš? Vo Vietname áno, sorry, Fifťo ide na sál ako prvý. Vypätá nálada z nehody sa uvoľňuje, keď sa zo sfetovaného Fifťa stáva miestna atrakcia. V zástupe na fotku čakajú sestričky i doktor a vôbec by nás neprekvapilo, ak by došiel aj týpek s rozpáraným bruchom.

Kríza zažehnaná a ideme ďalej. Už len drobné osvieženie v bare vedľa nemocnice. Naozaj nie je naša vina, že čapovali iba do tuplákov. Nasledujúci päť-hodinový horský výstup prebehol relatívne pokojne. A my skladáme hlavy v jedinom hoteli Phố Núi, v okruhu 70 kilometrov, kde po 3 dňoch konečne dostaneme do žalúdku teplú stravu.

Deň na to sme mali namierené na populárnu vyhliadku Mu Chang Chai nad ryžovými poľami, za ktorou sa sem valí každá poctivá insta-kráska. Mu Chang Chai nám asi nie je súdený. #badtiming #badseason

Očakávania:

Realita:

Utešujeme sa a v záchvate zodpovednosti volíme miesto opustenej bahnistej cesty radšej bezpečnejšiu asfaltku. Ideme rovno do Sapy. Nedá sa ale povedať, že by aj to bola zrovna prechádzka ružovou záhradou. Vďaka extrémne klesajúcej teploty z 30°C na slabých 5 stupňov sa náš výlet podobal skôr na cestu ľadovým kráľovstvom. Kto by to bol pri prevýšení ako na Gerlach čakal.

Smola – nazývajme to tak ďalej – sa nám lepila na kolesá čím ďalej viac. Od defektu, cez ukrutnú zimu a žiadne jedlo, sa to cez vybitý mobil vystupňovalo k ďalšiemu vzájomnému strateniu. A tak v noci prichádzame do Sapy každý zvlášť. Zostávalo len veriť, že sa to podarilo nám obom. Ja Ceco nabíjam mobil v prvej hospode a volám Fifťovi, ktorý si našťastie už rozmrazuje prdel na hoteli. Prežili sme!

The post Malé veľké pády. Mu Cang Chai. Sever na motorkách 2. časť (day 10.- 11.) appeared first on zostandoma.com.

Samotné mestečko je moderné, pretkané luxusnými hotelmi a promenádami. Keby ste nás dvakrát zatočili, zaváhame, či sme sa neocitli v Karlových Varoch. Trochu civilizácie ale padne vhod a my využívame príležitosť vyprať si veci. Na radu miestnych sme sa nechali ošudiť v nóbl hoteli, kde nám spočítali každú jednu ponožku do finálnej ceny 400 Kč (15 EUR). Z toho vám tu na týždeň vyžije vietnamská rodina! Čert by bol bral tie peniaze, keby o pár metrov ďalej nenatrafíme na cestovku s veľkým nápisom „laudry“, v ktorej by nás opratie vyšlo na 20 korún (0,75 EUR). Tak to už nás brali čerti!

Prvý deň v Sape sme si dopriali zaslúžený oddych v hoteli ChaPa Ecolodge. Ochutnali sme konečne ospevovanú vajcovú kávu a navštívili blízky vodopád. Tam nás miestne tetky donútili nakúpiť ručne tkané peňaženky. Suveníry pre pol Prahy i Trenčína vybavené! Večer sme zaparkovali do vyhlásenej a predraženej Viet Emotion restaurant s dobrým jedlom a mizernými službami. Ako by sme ale mohli nadávať, po niekoľkých dňoch prežitých na orieškoch vyťahujúcich z kapsy za jazdy sme lietali vo vietnamskom nebi.

Medzi najkrajšie atrakcie v okolí patrí návšteva etnickej Cat Cat Village, ležiacej na úpätí pohoria Hoang Lien Son, od centra Sapy vzdialenej len 2 kilometre. Dedinka bola vyformovaná v polke 19. storočia a dodnes funguje ako skanzen, kde si môžete prehliadnuť tradície kmeňa H’Mong – od svojských obydlí, cez dobové oblečenie, jedlo, tradičné remeslá a čarovné vodné mlyny. Na návštevu vám stačia zo 3 hodinky a vstupné je len pár korún. Za nás palec hore.

Ďalším must see je jednoznačne druhá najvyššia hora vo Vietnam, Fan Si Pan, s nadmorskou výškou 3 143 metrov. Organizovaný výstup trvá 2 až 3 dni a patrí k celoživotným zážitkom. Aspoň tak to píšu v reklamných prospektoch. My volíme bezpečnejší variant a na vrchol hory sa nechávame vyviesť lanovkou. Aj keď, visieť vo vzduchu nad trojkilometrovou roklinou sa vám tiež pekne vryje do pamäti. Nebyť nekonečných front a všade sa tlačiacich Číňanov. Preto všetkým masochistom, ktorí sa vyžívajú v trýzni davom, radíme: Áno, Vietnam rozhodne vo februári!

Ešte ten deň sa presúvame do mesta Lao Cai, odkiaľ sa presúvame extrémne klimatizovaným vlakom spolu s motorkami späť do Hanoja, kde budeme písať ďalšiu kapitolu. Konečne sa trochu zahrejeme.

The post Chladná Sapa a pár dní chillu (day 12.-14.) appeared first on zostandoma.com.