Ráno náš čaká Michael Hasselhoff s jeho Knigh Rider-om. Cesta k Song Kul je rozmanitá, pozdĺž jazera Issyk Kul, asfaltová cesta sa často strieda s prašnou kamenistou, polorozpadnuté a prázdne kedysi honosné hotely na pobreží sú akousi zašlou pripomienkou veľkolepých komunistických planov, ktoré skončili hneď ako došli peniaze po páde Sovietskeho zväzu. S rozjímania nad životom nás preberá odbočka pri meste Balykchy. Krajina rázne mení charakter a z vyprahnutej púšti z filmu Marťan sa dostávame do zelenej kvitnúcej oázy pozdĺž rieky Chu river. Povinná cik pauza pri jazere Orto-Tokoy s výkladom histórie od nášho šoféra, keďže jazero je dobrých 5 metrov pod obvyklou hladinou, spôsobené suchom a budovaním hrádzí na ruskom území do veľkej miery ovplyvňuje život v regióne, ktorý je na tejto vode závislý. Rusi… Pri mestečku Keng-Suu končia posledné náznaky asfaltovej cesty a začína prašné a kamenisté peklíčko, ktoré sa s nami potiahne až k jazeru na náhornej plošine.

Krajina je opäť ako z Pána prsteňov, nič len zelenou trávou pokryté kopce, bez stromov, bez skál, len zelená perina kam až človek dovidí. Scenérie sa nám vypaľujú do mozgov a my uvoľňujeme atmosféru pokecom o dĺžke orálneho sexe. Stúpame z 2200m do 3500 strmou cestou a Micheal s Night Riderom majú čo robiť udržať auto na kamenistej ceste po upätí kopca. Niekde okolo 3300m prekonávame snežnú čiaru, teplota rapídne klesá a náš šofér si pýta niekoľko fotiek so snehom, že ho už dlhé roky nevidel a zrejme už ani neuvidí.

Po ďalšej polhodine sa konečne dostávame na vrchol, kde nás čaká náhorná plošina, obrovské nekončiace zelené lúky, ktoré pretínajú stáda kráv a občas 2-3 jurty ich pastierov. Offroad štýlom si to valíme k jazeru, kde sa nachádza pomyselne mestečko tejto oblasti, pomyslené mestečko znamená, že tam ja na miesto troch júrt až, 10 júrt. Jazero je obrovské, modré, krásne a nudné. Obrovské hejná komárov znemožňujú fotenie, a tak sa presúvame do jednej z júrt kde nás čaká naozaj kráľovsky obed. Tetuška sa o nás stará ako vlastných a my tak trochu chápeme prečo. V zapätí nám ponúka svoju dcéru na vydaj, milá baba, ale na náš vkus dosť chlpatá. Ponuka je lákavá, ale kopce a kone sa samé nenadronia, takže slušne poďakujeme, zaplatíme a tasíme drona, ktorý konečne môže letieť aj ďalej než 30m (vďaka Elon).

Po 30 minútach a 50 štípancoch súdime, že je čas ísť do piče, fakt neviem čo by sme tam robili celý deň ako nám všade radili, a tak Michal Haselhoff kontroluje ešte posledný krát brzdy na Knight Rider-ovi, posledná rozlúčková fotka, kebyže sa náhodou zabijeme a čau. Cesta naspäť, dole horou nám neostáva nič dlžná, chytáme nápravu na aute a v najbližšej dedine stojíme v servise #SorryMichael . Nie je nič, čo by trochu izolepy a zvárania nespravilo a po pol hodine s miestnym fachmanom sa pohýname ďalej smerom k Balykchy, kde dorážame tesne pred zotmením a výdatným dažďom.

Pocity z tohto mesta sú veľmi zmiešané, cítil som sa tam ako v Hriňovej keď som mal 7 rokov v 1993, flashbacky nás prenasledujú celý večer, hlavne z toho, ŽE TU KURVA NIKDE NEMAJÚ PIVO. Atak si po večeri sľubujeme, že to vynahradíme v hlavnom meste Bishek, kam vyrážame hneď ráno.

FolklórNa miesto turist panoramatického vlaku, ktorého je plný Instagram a chodí raz za deň po 15:00, volíme klasickú marshrutku a za dve hodiny vystupujeme v hlavnom meste. Dopotení, smradľaví a špinaví sadáme do prvej putiky, kde tetuška lieta ako šarkan na špagáte s pivami v ruke. Cely deň sa nesie v chill atmosfére, prechádzky, pivá, pamiatky (nič, čo by ste nenašli na Google) a my sumarizujeme, socializujeme, plánujeme a konštante sa každých 15 metrov  zamilúvame, pretože kirgizské ženy  sú naozaj  prekrásne. Žiaľ, na nejaké seriózne zoznámenia neostáva čas, energia a absencia znalosti azbuky tomu tiež nepridáva 😊. Nuž neostáva nič iné, len dať si 75te pivo a sľúbiť si, že sa ešte raz vrátime. Koniec.

The post Záver treku: Zostup do Ak-Suu, Song-Kul a návrat do Biškeku appeared first on zostandoma.com.