Srí lanka je tiež výnimočná v tom, že okrem spomínanej klimatickej diverzity poskytuje množstvo spôsobov, ako dovolenku uchopiť. Ceny sú mnohonásobne nižšie než v Európe, takže si všetko môžete užiť plnými dúškami a ešte vám aj zostane na nájom. Prv, než vycestujete, sa vám však vyplatí dôsledne sa pripraviť. Spísali sme pre vás pár užitočných postrehov, aby ste si nemuseli zbytočne priplatiť.

• Víza – turistické víza si vybavte pred odletom, inak strávite na letisku v pri vstupe do
  Krajiny zbytočne hodiny čakaním. Cena sa pohybuje okolo 900 CZK / 35 €).
• Mena – národným platidlom je srí lanská rupia (100 LKR = 13,7 CZK / 0,53 €).
• Sim karta – využijete hlavne kvôli internetu. Možné zakúpiť rôzne balíčky – napr. za 2000 LKR (261 CZK / 10 €) internet 7 G. Neodporúčame kupovať na letisku (ceny približne 1000 LKR, dáta len 1,5 G na noc a 1,5 G cez deň).
• Taxi služby – taxa/km je nižšia než u nás. Vyhnite sa ale taxikárom na letisku a objednávanie cez hotelovú recepciu. Veľmi dôležité je dohodnúť si cenu dopredu a zjednávať a zjednávať. Aj keď sa vám budú zdať zo začiatku neoblomní, nakoniec dokážu spustiť až 75%.
• Vlaky a autobusy – najlacnejšia forma dopravy. Pokiaľ chcete zažiť skutočnú srí lanskú „kultúru“, choďte do toho.
• Doprava z letiska hlavnú stanicu – využite autobus. Doba cesty je porovnateľná s autom. A cena? Zatiaľ čo my sme za 40 minútovú cestu letiskovým taxi boli ľahší o 3000 rupí ( 393 CZK / 15 €), lístok na autobus vás vyjde na 100 LKR na osobu (13,7 CZK / 0,53 €). A to už je celkom rozdiel.
• Tuk tuk – špecifická doprava typická pre ázijské krajiny, skôr turistická atrakcia. Počítajte s tým, že tu si dobrú cenu musíte vyhádať. Každopádne, je to zážitok.

Srí lanská doprava – kapitola samo o sebe

Mnoho ľudí na cestovanie po Srí lanke využíva súkromných šoférov. Tento maximálny komfort vás vyjde len na pár tisíc a máte zaručené, že vám určite neunikne žiadne pozoruhodné miesto. Ak o osobného sprievodcu nestojíte a pohrávate sa s myšlienkou požičania auta, zaduste ju radšej ešte v bezpečí domova. Cestná premávka tu má totiž len jediné pravidlo – prednosť má ten, kto dokáže lepšie vytrúbiť. Verte, zábava to nie je ani pre šoféra, ani pre chodca. Ako chodec niekedy nemáte na výber, než vkročiť do záplavy trúbiacich dopravných prostriedkov a prepletať sa pomedzi idúce autá a motorky dostatočne pomaly, aby vás jazdci v predstihu obišli. Taký je zákon miestnej džungle.

Nás však lákal skutočný kontakt s krajinou, a preto sme občasné transfery taxíkmi a tuk tukmi prekladali hlavne cestou vlakom či autobusom. Z údivu sme nevychádzali od príchodu do Kolomba, keď nám pri ceste z letiska po kapote taxíka začali pobehovať ľudia, ženúci sa naskakovať do stále idúceho vlaku. V Indii sa obdobné zvyklosti podpisujú pod tisíce úmrtí ročne. O život prichádzajú ľudia, ktorí padajú do koľajišťa pri nastupovaní do vlaku či počas cesty vlakom. Srí lanka je na šťastie len slabí odvar, aj keď pre Európana stále dosť silný.

V súvislosti s vlakovou prepravou sme si všimli ešte jednu zaujímavosť. Zbehlí turisti často za pár drobných využívajú miestnych, aby im obsadili najlepšie miesta v druhej triede, ideálne pri okne. Srí lanskí šprintéri vám ju tak vychytajú skôr, než vlak vôbec dorazí do stanice. Pokiaľ nemáte online rezerváciu prvej triedy, ktorá je na miestne pomery zbytočne predražená, usadiť sa môžete medzi smotánkou v tretej cenovej. Ak sa však prenesiete nad mierny zápach a plechovú dieru v zemi miesto záchoda, nedorazí vás už ani občerstvenie. Pri pohľade na mäsovú kopu, ktorú vám domáci naberá rukou z vedra a pláca do novinového papiera, vás maximálne trošku prejde chuť.

Na takúto cestu sa ale nezabúdaCestu do starobylého mesta Anuradhapura sme zvládli za 6 hodín. Okrem prvotného sklamania z plechovej búdy akože stanice (až neskôr sme zistili, že rozľahlá historická oblasť má aj veľkú, hlavnú stanicu) sme zostali rozčarovaní aj z prvého bývania. Pred malým domčekom nás privítal starec bez angličtiny, naťahujúc ruku po prepitnom ešte pred predaním kľúčov. A ktorý nám neskôr večer ešte k tomu vypil pivo.

Anuradhapura je kolískou budhizmu a milovníci chrámov by na ňu určite nemali dať dopustiť. My sme hneď v prvé popoludnie vyrazili ku komplexu 3 chrámov, vzdialených od seba približne 40 minút chôdze (berte túto informáciu na vedomie, ak by ste sa rozhodli blázniť pešo po asfaltke ako my).

Keď nás pri prvom chráme otáčal ozbrojený vojak, že nemáme vhodné oblečenie, začalo to smrdieť prúserom. Bez zahalených ramien a dlhých nohavíc tu nepochodí nik. A hoci sme skúsili šťastie aj u ďalších dvoch, naša nevedomosť nás dobehla zas. Chrámy na Srí lanke sa zatvárajú so západom slnka o šiestej podvečer. V ten deň sme sa dnu už veru nedostali.

Mierne sklamanie mohol vyliečiť len jediný liek – pohár vychladeného piva. V oblasti, kde sú turisti stále raritou, je to trošku oriešok. Až keď nás tuk-tukár s pár stovkami rupí vo vrecku vyhodil u jediného likér shopu široko ďaleko, začíname vidieť svetlo na konci náročného dňa. Zatiaľ čo za fľaškové pivo tu necháte prijateľných 80 korún, za fľašu vína si priplatíte v prepočte až 300 Kč. Kiežby sme v tej chvíli tušili, že miesto do promile máme investovať do poriadneho prípravku proti komárom. Verte, že s exotickými agresormi bez krému a funkčnej sieťky na oknách boj nevyhráte. Aj my sme prvú noc skončili porazení.

The post Prvý kontakt s krajinou. Colombo, Anuradhapura (day 2.) appeared first on zostandoma.com.