Mesto Zugdidi patrí k hlavným cestovateľským uzlom, a tak sa tu bez obáv môžete nechať pochytať miestnymi taxikármi, vyčíňajúcimi už pri vlakovej súprave. Zisťujeme sumu v populárnych mašrutkách, kde sa cenotvorba počíta od vzdialenosti, počtu ľudí v autobusíku a nálady šoféra.

Nakoniec sa spoliehame na vlastný kalkulátor a za 450 gruzínskych larov (3400,-czk/140 EUR) si plácame s Igorom, tešiac sa z privátneho minivanu a jeho trpezlivosti, kým naplníme brušká v prvej reštaurácii. Dohladovaní a gruzínskou kuchyňou nepobozkaní sme si veľkosťou objednávky vystrojili malú svadbu a dodnes nám tečú slinky.

Ani to víno v ruke, s ktorým po 2 hodinách sadáme do auta, nám neubralo na strese zo šialenej jazdy. Ale to je už asi status quo vo všetkých mimo-európskych krajinách. Po 4 hodinách vystupujeme v dedinke Mestia, mekke batôžkarov, ktorí sa chystajú vydať na populárne treky po centrálnom Kaukaze. Postarší Igorko nezabudne Maťku počastovať komplimentom, že je dobra devečka. Ešte aby nie, keď sa snažila s jej dávno zabudnutou ruštinou konverzovať ako o život. Pán Boh zaplať za tie translátory.

Mestii nevenujeme možno dostatočnú pozornosť, avšak na vytvorenie základného obrázka máme vstupov dosť. Milé horské mestečko, kde nájdete všetko – od súkromných guest housov po luxusné hotely, od pouličných stánkov po vychytené reštaurácie. Určite by si rado potriaslo rukou s takým českým Špindlom či Štrbským plesom. Nás ale tiahne do väčšej divočiny, a tak sa na ňu poberáme doružova vyspinkať. Ubytovanie s luxusným výhľadom a ešte luxusnejšími raňajkami sme mali v Panorama Guesthouse

The post Prvé oťukávačky s Gruzínskom. Presun do Mestia appeared first on zostandoma.com.

Centrum mesta nie je rozľahlé a na základnú ochutnávku postačia dva-tri dni. V našej super-speady tour sa všetky špendlíčky z bucket listu snažíme napichať do dvadsaťštyri hodín. Pražiacie slnko nám nepomáha, ale túžba nacítiť kapitol je silnejšia, než únava z prebdenej noci. Spoznávačku zahajujeme v Rike parku, novo-vybudovanom centre voľnočasových a kultrúrnych aktivít, lahodiacom všetkým vekovým kategóriám.

Nejde priehliadnuť ikonický Bridge of peace, hyper-modernú stavbu, dokonale reprezentujúcu pojítko súčasnej pokrokovosti mesta s jeho starodávnou dušou. Vlnitým tvarom mosta sa taliansky architekt Michelle de Luchi snažil stvárniť symbiózu s hladinou rieky Kury. A že sa mu to podarilo sme odkývali najmä v noci, keď sa blikajúce odlesky svetielok roztancovali na sýtomodrom javisku. Síce trošku gýč, ale aj tak tlieskame.

V starej časti časti zvanej Kala nás vábia gruzínske všehochute z vedľa seba nasekaných reštaurácií, skvostne zdobených zeleňou a žiarkovými retiazkami. Okrem tradičnej kuchyne tu nájdete napríklad izraelskú, tureckú či americkú. Takúto zmenu jedálnička si po syrovo-vajcovom týždni nevieme vynachváliť.

Kráčame popri Sinijskej katedrále až ku historickej Gallery 27, vzornej reprezentantke remesiel, tradícií a lokálnych výrobkov. Inými slovami, je to fancy-super-fotogonický domček, ktorý vám na profile budú závidieť všetky instagramerky. A kde nakúpite originálne suveníry.

Hriech by bol nenavštíviť jednu z dominánt mesta, impozantnú sieť verejných kúpeľov, vstavaných do kamenistých útesov. V ten deň by sme však z dopotených tričiek mohli vyžmýkať vlastné termálne pramene, a tak než sa máčať v 40-stupňovej vode, spokojíme s bezpečným pozorovaním obďaleč.

Pomedzi kaskádovito vystavané roztomilé domčeky by sme sa mohli túlať hodiny. Zážitok bojkotujúce slnko ale tento raz nechávame vyhrať a so zakúpenou fľaškou presláveného gruzínskeho rumu sa poberáme vychillovať na hotelovú terasu.

Panoramatické výhľady na mesto z jednej strany a na katedrálu Najsvätejšej trojice z druhej nám vytvárajú gýčovo-poetické prostredie na dokonalý podvečer. S rozvidnievajúcimi sa lampami a vyprázdňujúcimi pohárikmi ožíva popri hukotajúcom meste aj naša slovenská skupinka.

A ako sa nabažiť nočnej metropoly? Jednou z alternatív je nechať sa vyviesť lanovkou ponad centrum k pevnosti Narikala. Tá je síce vo večerných hodiných zavretá, ale viac než kamenné múry vás ohúri ocenenia-hodné vysvietené Thbilisi s veľkolepou katedrálou v hlavnej úlohe.

Na kopci Solaki sa vyjíma aj ďalšia mestská ikona, socha Kartis Deda. Matka Gruzie vznešene dozerá na mesto s kalichom v jednej v ruke pre tých, čo prichádzajú v mieri a s mečom proti nepriateľom v druhej. Skamená pani evidentne odvádza dobrú prácu, vďaka čomu stretáme počas celej cesty výlučne vysmiate a príveté osôbky.

Jediná anomália tohto dobrosdečnosťou dýchajúceho mesta sú žobrajúce deti. Tie vás pri vidine peňazí dokážu pri večeri naťahovať za ruky, nohy. A že idú cez mŕtvoly potvrdzuje aj fakt, že sa nezľaknú ani škaredo zarejúcej hory chlapa, akou je náš Janík!

Noc má v Thbilisi zvláštne čaro. V národom zaplavených uliciach sa prehlušujú tóny tradičnej muziky s duniacimi sa beatmi nadupaného techna. Po štvrtej, zaručene najlepšej Chachi v celom Gruzínsku, by sme si aj trošku zahopkali. Lockdownová večierka nás však o 10tej ženie poslušne ľahnúť si a spať.

The post Eklektické, bohémske, pokorné…a stále neprefláknuté! Tbilisi (day 5) appeared first on zostandoma.com.