Let do Colombo so Srí lanka Airlines bol v porovnaní s Emirates, s ktorými sme sa presúvali z Prahy do Dubaja, asi ako škeriaca sa karma. A v takejto nálade sa v úvode písalo aj naše ázijské dobrodružstvo. Pôvodný plán vyraziť na sever ostrova a odtiaľ sa pomaly presúvať po pobreží nižšie narušili občianske nepokoje, a preto sme tri dni pred odletom tvorili nový itinerár. Aj keď sa nakoniec ukázalo, že to bol pozitívny zásah osudu, pri ceste na Srí lanku buďte vždy obozretní – republika o niečo väčšia než Slovensko je totiž nevyspytateľná nielen svojou klímou, ale i politickou situáciou.
Srí lanka je tiež výnimočná v tom, že okrem spomínanej klimatickej diverzity poskytuje množstvo spôsobov, ako dovolenku uchopiť. Ceny sú mnohonásobne nižšie než v Európe, takže si všetko môžete užiť plnými dúškami a ešte vám aj zostane na nájom. Prv, než vycestujete, sa vám však vyplatí dôsledne sa pripraviť. Spísali sme pre vás pár užitočných postrehov, aby ste si nemuseli zbytočne priplatiť.
Srí lanská doprava – kapitola samo o sebe
Mnoho ľudí na cestovanie po Srí lanke využíva súkromných šoférov. Tento maximálny komfort vás vyjde len na pár tisíc a máte zaručené, že vám určite neunikne žiadne pozoruhodné miesto. Ak o osobného sprievodcu nestojíte a pohrávate sa s myšlienkou požičania auta, zaduste ju radšej ešte v bezpečí domova. Cestná premávka tu má totiž len jediné pravidlo – prednosť má ten, kto dokáže lepšie vytrúbiť. Verte, zábava to nie je ani pre šoféra, ani pre chodca. Ako chodec niekedy nemáte na výber, než vkročiť do záplavy trúbiacich dopravných prostriedkov a prepletať sa pomedzi idúce autá a motorky dostatočne pomaly, aby vás jazdci v predstihu obišli. Taký je zákon miestnej džungle.
Nás však lákal skutočný kontakt s krajinou, a preto sme občasné transfery taxíkmi a tuk tukmi prekladali hlavne cestou vlakom či autobusom. Z údivu sme nevychádzali od príchodu do Kolomba, keď nám pri ceste z letiska po kapote taxíka začali pobehovať ľudia, ženúci sa naskakovať do stále idúceho vlaku. V Indii sa obdobné zvyklosti podpisujú pod tisíce úmrtí ročne. O život prichádzajú ľudia, ktorí padajú do koľajišťa pri nastupovaní do vlaku či počas cesty vlakom. Srí lanka je na šťastie len slabí odvar, aj keď pre Európana stále dosť silný.


V súvislosti s vlakovou prepravou sme si všimli ešte jednu zaujímavosť. Zbehlí turisti často za pár drobných využívajú miestnych, aby im obsadili najlepšie miesta v druhej triede, ideálne pri okne. Srí lanskí šprintéri vám ju tak vychytajú skôr, než vlak vôbec dorazí do stanice. Pokiaľ nemáte online rezerváciu prvej triedy, ktorá je na miestne pomery zbytočne predražená, usadiť sa môžete medzi smotánkou v tretej cenovej. Ak sa však prenesiete nad mierny zápach a plechovú dieru v zemi miesto záchoda, nedorazí vás už ani občerstvenie. Pri pohľade na mäsovú kopu, ktorú vám domáci naberá rukou z vedra a pláca do novinového papiera, vás maximálne trošku prejde chuť.

Na takúto cestu sa ale nezabúdaCestu do starobylého mesta Anuradhapura sme zvládli za 6 hodín. Okrem prvotného sklamania z plechovej búdy akože stanice (až neskôr sme zistili, že rozľahlá historická oblasť má aj veľkú, hlavnú stanicu) sme zostali rozčarovaní aj z prvého bývania. Pred malým domčekom nás privítal starec bez angličtiny, naťahujúc ruku po prepitnom ešte pred predaním kľúčov. A ktorý nám neskôr večer ešte k tomu vypil pivo.
„Money, money“ v tejto chudobnej krajine počujete pri každom strete s miestnymi. Pýtajú deti, ženy, muži. V porovnaní s inými navštívenými krajinami je to tu omnoho výraznejšie a je nepísaným pravidlom, že prepitné sa dáva vždy, a to približne 100 LKR (13,7 CZK / 0,53 €). My sme sa o doporučenej výške dočítali až neskôr a z prvých 1000 rupí „ďakovných“ sa niekto poriadne najedol. Aj keď po zistení priemernej mzdy ženy, ktorá za natrhanie 18tich kíl čajových lístkov dostane len 500 rupí (65 CZK / 2,50 €) , by sme radi ešte prihodili.
Anuradhapura je kolískou budhizmu a milovníci chrámov by na ňu určite nemali dať dopustiť. My sme hneď v prvé popoludnie vyrazili ku komplexu 3 chrámov, vzdialených od seba približne 40 minút chôdze (berte túto informáciu na vedomie, ak by ste sa rozhodli blázniť pešo po asfaltke ako my).
Keď nás pri prvom chráme otáčal ozbrojený vojak, že nemáme vhodné oblečenie, začalo to smrdieť prúserom. Bez zahalených ramien a dlhých nohavíc tu nepochodí nik. A hoci sme skúsili šťastie aj u ďalších dvoch, naša nevedomosť nás dobehla zas. Chrámy na Srí lanke sa zatvárajú so západom slnka o šiestej podvečer. V ten deň sme sa dnu už veru nedostali.
Mierne sklamanie mohol vyliečiť len jediný liek – pohár vychladeného piva. V oblasti, kde sú turisti stále raritou, je to trošku oriešok. Až keď nás tuk-tukár s pár stovkami rupí vo vrecku vyhodil u jediného likér shopu široko ďaleko, začíname vidieť svetlo na konci náročného dňa. Zatiaľ čo za fľaškové pivo tu necháte prijateľných 80 korún, za fľašu vína si priplatíte v prepočte až 300 Kč. Kiežby sme v tej chvíli tušili, že miesto do promile máme investovať do poriadneho prípravku proti komárom. Verte, že s exotickými agresormi bez krému a funkčnej sieťky na oknách boj nevyhráte. Aj my sme prvú noc skončili porazení.
- Colombo Fort Station
- Colombo Fort Station
- Colombo Fort Station
- Vlaková romantika
- Anuruddhararamaya
- Mirisawetiya Stupa