Chrámy Angoru a nádhera z Tom Raider. Angor. (day 17.-18.)

Chrámový komplex Angor Wat patrí azda k najkrajším kultúrnym pamiatkam našej planéty. Ťažko si predstaviť, že by svet o pôvodne hinduistické a neskôr budhistické dedičstvo prišiel. Magické chrámy Angoru boli našťastie jedinou svätosťou v krajine aj pre bezbožných Červených Kmérov, ktorí zničili v krajine takmer všetko ostatné.

Na Angor sa odporúča vyčleniť minimálne deň a my poslušne už o 4 ráno nasadáme do tuk-tuku. Privstali sme si hlavne kvôli východu slnka – túžili sme ho totiž zočiť nad ikonickými kmérskymi vežičkami. Romantickú víziu mali evidentne i stovky ďalších ľudí, ktorí sa krútili v radoch pred 12-timi pokladňami. Po pol hodine čakania naše znudené výrazy zachytili na priepustke za 37 dolárov, vďaka ktorej sme sa mohli pohybovať po ruinách kedysi hlavného mesta starovekej kmérskej ríše.

Zamierili sme rovno k symbolickému Angor Watu, ktorý sa prepísal i na kambodžskú národnú vlajku. Práve tu sme si plánovali prvé ranné paprsky zvečniť a vystaviť doma na poličke. Magickú atmosféru miesta žiaľ udupala masa turistov, ktorí sa už od piatej rána hrnuli pred hlavný komplex a v tú chvíľu zabili všetko pekné, čo miesto svetu ponúka.

Angor Wat sunrise — Najväčšia koncentrácia turistov na meter štvorcový akú sme kedy zažili.

Nálada z prepadákového východu sa začala dvíhať až o hodinu neskôr, keď sa japonské supy konečne rozpŕchli po okolí a my sme sa mohli sústrediť na architektonické skvosty. Budovy z vápenca a tehál pôvodne postavené pre kráľa Surjavamana II. odborníci označujú ako dokonalú harmóniu dizajnu. Odborníci zo Slovenska prikyvujú, áno, je to pekné.

Tuk-tukár nás postupne vozí od jedného chrámu ku druhému. V turistických sprievodcoch sa odporúča presúvať sa na bicykloch, ale všetci premotivovane aktívni by mali myslieť na to, že vzdialenosti medzi jednotlivými komplexami sú aj desať kilometrov. A pri teplote vzduchu 35°C+ sa môže človek trošku zapotiť. Aspoň, že to občerstvenie nájdete na každom rohu. Takže ak dostanete chuť napríklad na vajíčka s čajom, miestni vám ich naservírujú za delikátnych 7 €. S povestným úsmevom.

Ak si niekto myslí, že zvládne chodiť po Angor Wat celý deň na bicykly, je na veľkom omyle. Je tam teplo a vlhko, a tie vzdialenosti medzi chrámami sú veľké (cca 10km medzi každým chrámom). Garantujem Vám, že esťe pred obedom budete K.O. Ak chcete fotku na bicykly s kostolom, chodte do Očovej.

Postupne sa dostávame hlbšie do džungle ku chrámu Ta Promh. V porovnaní s predchádzajúcimi stavbami, ktoré prechádzali postupnou rekonštrukciou je tento unikátny v tom, že ho ponechali v pôvodnom stave. Mohutné korene objímajúce ruiny chrámu sčasti pohlteného džungľou jasne naznačujú, že príroda prežije akúkoľvek civilizáciu. My sa nevieme nabažiť energie z tohto do ticha zabaleného miesta. Niet divu, že si ho aj filmári vybrali pre niekoľko scén s Angelinou Joulie v povestnom filme Tom Raider. Za nás toto miesto jednoznačne najsilnejší kambodžský zážitok.

Po vyčerpávajúcom dni sme si popoludní dali ešte jednu výzvu. Keďže sme nechceli stratiť celý deň cestovaním, skúšali sme si dojednať vlastný minivan. Dôležité je totiž dostať na Kambodžskú hranicu pred 6-tou hodinou ráno, aby ste sa stihli vyhnúť šialeným kolónam čínskych turistov. Kambodžu okrem Angor Watu preslávila tiež najväčšia pohraničná byrokracia, akú sme kedy zažili. Obzvlášť, keď opúšťate krajinu a na oboch hraniciach vypisujete víza. Nakoniec tých 220 dolárov stálo za to, aj keď sme cenu nezjednali a zostali 70 dolárov cez limit. Šialený šofér s tikmi v tele sa postaral o to, že sme stihli trajekt a 18. deň našej dovolenky sa znovu vraciame do susedného Thajska. Šedivý z Cesty smrti 2. Ale živí.