Dubaj sa v posledných rokoch teší veľkej obľube. Mesto postavené na púšti vábi ľudí z celého sveta na moderný luxus s príchuťou tajomného orientu. A vraj by nemal by chýbať na žiadnom „must see“ liste. My sme sa mu rozhodli venovať počas cesty na Srí lanku symbolických 24 hodín. Čo všetko sa dá stihnúť, kým nasadnete do ďalšieho lietadla?
Day 1: Dubaj
Nákupy či plážovanie? Oboje!
Do Dubaja sme prileteli pár minút po polnoci a nasmerovali si to rovno do letiskovej VIP Lounge zóny. My sme to síce mali ako benefit z banky, ale pokiaľ by ste sa potrebovali na pár hodín na letisku zložiť, aj toto je jeden z variantov. Na termináloch Emirates je celkovo 7 lounge zón, pričom 4 hodiny v najlacnejšom Marhaba lounge stojí približne 44 € (cca 1400 Kč). V cene máte občerstvenie a pohodlnejšie sedačky, a to už stojí za zváženie.
Hneď pri letisku je vstup do metra, v resp. mestského vlaku, ktorý sa preháňa mestom po nadzemných koľajniciach. Okrem relatívne komfortného presunu z bodu A do bodu B má táto pozemná komunikácia i ďalšiu výhodu – lukratívnu ohliadku mesta. Teda pokiaľ zrovna netrafíte hodinku, kedy sa ľudia vracajú z práce. Vtedy budete radi, ak sa na tretí pokus vôbec natlačíte aspoň ku dverám. A páni, neskúšajte byť prechytralí ako náš Jano – ten posledný poloprázdny vagón je v Dubaji iba pre ženy.
Keďže sme mali na Dubaj len jeden deň, museli sme dobre zvážiť, ktoré „naj“ nás lákajú najviac. A je veru z čoho vyberať. Našim prvým cestovateľským checkpointom bola jednoznačne najvyššia budova sveta, Burj Khalifa. Tá je situovaná pri najväčšom nákupnom stredisku sveta Dubaj Mall, takže pokiaľ vystúpite na stanici s rovnomenným názvom, spláchnete hneď dvoje topky naraz.
Po miernom zmätkovaní pomedzi súkromné rezidencie sme zistili, že niekedy naozaj stačí sledovať dav a šípky s nápisom Dubai Mall, do ktorého sa z metra dostanete tunelom ponad niekoľkoprúdové diaľnice. Jednoduché nie je orientovať sa ani na ploche 550-tich kilometroch štvorcových, na ktorých sa rozprestiera toto shoppingové monštum. A blúzni z toho i samotný Google. Aby ste sa medzi 1200 obchodmi, dvadsiatimi kinami a asi 130-timi stravovacími objektami úplne nezbláznili, skúste radšej ich mobilnú aplikáciu. Pri prechádzkach po obchoďáku určite nevynechajte ani niekoľko poschodové podmorské akvárium – a ak vás už život omrzel, je tu možnosť aj zaplávať si so žralokmi, rajami a húfmi ďalších rozmanitých rýb. My sme to radšej neriskovali.
Zo zadnej strany budovy vyjdete na roztomilom nádvorí, prepletenom palmami, jazierkami, zdobenými mostami a skvelým výhľadom na najvyššiu kopu betónu na svete. Tu sme konečne uspokojili aj túžbu po selfíčku pred 800 metrovým mrakodrapom Burf Kalifa.
Dvakrát denne baví turistov aj ospevovaná spievajúca fontána. My sme sa na show vracali až večer, aby sme si užili aj farebné nasvietenie. Ťažko povedať, či nám pôžitok narušili masy ľudí alebo fakt, že sme miesto presunu a čakania na štvor-minútové predstavenie mohli vidieť inú miestnu atrakciu. Každopádne, ak si to naplánujete ako poslednú zastávku po ceste na letisko, je to pekná bodka za arabským výletom.
A ako najlepšie stráviť voľné popoludnie v Dubaji než na pláži? Z Dubaj Mallu sa Ubrom môžete presunúť len necelých 6 kilometrov ku ďalšej ikone, hotelu Burj Al Arab v tvare plachetnice. Musíme uznať, že akákoľvek forma cestovania v púštnom meste má niečo do seba – preplnené metro, taxikári v lexusoch vo fullke či „sockárske“ autobusy, na ktoré čakáte v klimatizovaných zastávkach. Pri ceste na pláž si však dajte pozor, kde sa necháte vyhodiť. My sme to zvládli až na druhýkrát, jedna z pláží sa totiž prerábala. Počasie nám v tento deň veľmi neprialo, a tak sme frustráciu z veternosti a studenej vody radšej prespali. Po pár hodinách ale nášmu plážovému výletu vyrovnáva skóre kebab Sultan Baba Iskender Restaurant. Bolo by asi trošku úchylné, keby sme v rodisku tohto pokrmu ohŕňali nosy. Fakticky, priatelia, bola to mňamka.
Cestu na letisko sme si ešte okorenili strateným lístkom v priestoroch metra, vystúpením na zlom termináli a roztrhnutou letenkou. Dubajský deň ale stál za to. Minimálne v tom, aby sme sa o to viac začali tešiť na ďalšiu, menej uhladenú ázijskú krajinu. Na ukojenie túžby vidieť prepychové domy, drahé autá a super moderné vychytávky pár hodín stačilo. Bohato.
