Istanbul. Cestovná horúčka po ročnej covidovej stopke môže zmoriť aj zbehlého batôžkára. Obzvlášť, ak sa celú noc snažíte ten svoj prekôpkovať tak usilovne, až vo výsledku zostanete nepobalený a prespíte 3 budíky. Na Maťku zafungoval až štvrtý – telefonát od Ceca s krikom, kde sakra trčí (čitaj: Kde si v piči ???). Nakoniec sa (ešte ofučaná milady) uráčila vstať z postielky, dobaliť, zaliať kvety a pri pomoci všetkých svätých a taxikára samovraha nakoniec stihnúť let. Ha!, a dokonca aj odpiť chlapcom pred Gatom z piva! (To bolo naposledy Martina !!!)
Než našej skupinke vôbec stihlo vysmädnúť, pristáli sme v Istanbule, kde máme luxusných 6 hodín k nahliadnutiu mesta. Prvé dôsledky ranného zhonu si uvedomujeme pri pohoršujúcich pohľadoch miestnych na Maťkin outfit. Áno, vieme, že „kozy ven“ sa v moslimskej kultúre nenosia. Pardóón!
Po pol hodine v 800-korunovom (rozpočítanom) taxíku sa ocitáme v historickom centre. Turecký klenot by si zaslúžil byť objavovaný nie dni, ale týždne! My sme našu rýchlo-ochutnávku krajiny polmesiaca zahájili tesne za kanálom obmývajúcim brehy dvoch odlišných svetov, posrkávajúc úchvatnú kávičku. A čakajúc na Janka, ktorý zháňal na trhovisku lepší outfit do 35°C horúčavy než čierne tepláky a trekingové boty.
Istanbul nás zahalil svojim magickým oparom. Možno to bol len opar z tepla a začínajúci úpal, máme však chuť vyskočiť na tkaný koberec a odletieť do ríše tisíc a jednej noci. Rozvoniavajúce koreniny a tabak opájajú naše zmysly a my sa nechávame unášať pomedzi okolité orientálne mešity a kúzelné uličky rovno ku veľkolepému Chrámu božej múdrosti.
Architektonický skvost tvorí niekoľko budov a záhrad a jeho absencia pri návšteve tejto krajiny je neprípustná. Než sa stala moslimskou mešitou, patrila Hagia Sofia k najväčším kresťanským chrámom sveta. Jej veľkoleposť sa dá obdivovať hodiny. V respektíve minimálne dovtedy, kým vám chlapci nezačnú miesto po vežičkách pokukovať po vychladenom pivku.
Túžiac obehať ešte modrú Mešitu a Veľký bazár si s ťažkosťou priznávame časovú tieseň – to už sa holt bude musieť písať iný príbeh. Tento uzatvárame parádnym pouličným kebabom a pomaly presúvame do iného časopriestoru.
