Po niekoľkých prehýrených dňoch v doupě zvanom Bangkok nám 12-hodinová cesta autobusom do Kambodže prišla celkom vhod. Relatívne komfortný dopravný prostriedok mal len jedinú chybičku krásy – záchod. Ak vôbec žblnkajúcu dieru v podlahe môžeme takto vznešene nazvať.
Provincia Siem Reap je najnavštevovanejším turistickým miestom v zemi. Môže za to neďaleký komplex chrámov Angor Wat, za ktorým sa sem zvážajú ľudia z celého sveta. Vrátane nás. Avšak kľučkovanie na parkovisku pomedzi autobusy ako kedysi na školskom výlete v Bojniciach zrovna nesplňoval predstavy o prvom strete s miestnou kultúrou. Že sme naozaj na opačnej pologuli nás presvedčili až tuk-tukári, ktorí si postupne odchytávali svoje chodiace peňaženky. Na veľké prekvapenie nás do hotela odviezli zdarma. Týpka sme si hneď ochočili a ďalší deň sa vyvážali po Angor Wate za necelých 6 dolárov.
Vaše „poprvé“ v Kambodži? Pár praktických ktoré vám neublíži:
Náš prvý deň v Kambodži sme si vyčlenili na obhliadku mesta a okolia. Vybrali sme si floating village, ktorú tak žhavo odporúčali nástenky v hoteli. V okolí Siam Reap sa nachádzajú tri plávajúce dediny. Chong Khneas na jezere Tonle Sap, vzdialená 18 kilometrov od nášho hotela ale nebola najšťastnejšia voľba. Ešte aj naoko lacný tuk-tukman si odrazu bezkompromisne trval na 25 dolároch. Hneď sme pochopili, že tu zjednávanie nepôjde tak ľahko ako v iných, dovtedy navštívených krajinách.
Dedina Kong Kneas ale žiaľ nemá s autenticitou života na vode spoločné takmer nič. Došlo nám to vo chvíli, keď nás obrali o 22 USD vstupné. Ako sme sa dozvedeli neskôr, biznis tu rozbehli súkromné firmy, lákajúce turistov na krokodíliu farmu, výlety loďou či nákup predražených vreciek ryže. Nič z toho ale nestojí za veľa a celkový dojem zo špinavého a ošarpaného miesta je smutný. Davy turistov a žobrajúce deti znižujú skóre ešte viac a my sklamaní odchádzame preč.
Krajina zíva chudobou na každom metre štvorcovom. Svet za hranicami s Thajskom je natoľko odlišný, až sme nevychádzali z údivu. Občianska vojna sa podpísala na nedostatočnej infraštruktúre, mentalite ľudí i celkovej atmosfére v krajine. Pravdou je, že sme nevycestovali ďalej a nemali možnosť overiť tvrdenia ostatných blogerov o pohostinných, priateľských a večne sa usmievajúcich Kambodžanov. Nám sa v turistickom epicentre príliš láskavosti nedostalo.
Kambodžu v osemdesiatych rokoch zmietala genocídna občianska vojna, pôvodne vedená proti vtedajšej vláde a Vietnamským okupantom. Osloboditeľský odboj Červených Kmérov sa zmenil na masové vyvraždenie 2 miliónov ľudí, takmer štvrtiny vtedajších obyvateľov. Ultrakomunisti kruto trestali akýkoľvek náznak inteligencie, zrušili prístup k informáciám, k peniazom či tradičnému súžitiu v rodine. Päť rokov ukrutného režimu vrátilo jednu z najvyspelejších krajín regiónu o 30 rokov späť. A i dnes je to poriadne cítiť.
Záver dňa trávime na Pub Street, kde sa kocháme pohľadom na chrobáky, larvičky, smažené žaby a podobné dobroty. Nikto z nás ale miestnym stravovacím návykom nepodľahol. Nezostáva nám tak nič iné, než vedľa v reštaurácii zaspomínať na famózne pouličné Pad Thai v Bangkoku. Cnie sa nám za thajskými chuťami i cenami. Za jedlo či služby v Kamboži siahnete do kapsy hlbšie než v susedných štátoch. Minimálne v okolí Angor Watu. Za tieto zdradcovské myšlienky dostávame evidentne príučku. A tak deň uzatvárame vyťahovaním švábov z polievky.