Sloní sirotinec a krutá realita. Kandy (day 4.)

Prvé ráno v Kandy začíname pre nás tradične veľkou chybou – objednávame hotelový taxík. Namierené máme totiž do slonieho sirotinca. Nielenže miesto dvoch tisíc rupí platíme až 7 tisíc rupií (realna cena bola 3500), ešte sa nám po ceste pokazí auto. Hoci nás prekvapilo, že nás po neúspešnom roztláčaní nechal taxikár bez slova samých, nakoniec sa dovalil so zázračnou zelenou tekutinou a stroj sprevádzkoval.

Po ceste sme sa nechali nahovoriť, že vyskúšame aj jednu súkromnú farmu. Keďže tu ale zvieratká vypadali ako tesne pred smrťou, pobrali sme sa predsa do populárneho Pinnavala, chlácholiac sa, že tam sa o ne určite starajú lepšie.  A nech sa vo vás bijú akékoľvek výčitky, verte, že je to neobyčajný zážitok a stojí to za to.

Vstupné do Slonieho sirotinca Pinnavala stojí 2 500 rupí (180 Kč/7 €) a je evidentné, že sa tu mohutné tvory majú fakt dobre (minimálne ak berieme do úvahy predchádzajúcu skúsenosť). V priebehu dňa môžete vidieť kúpanie v rieke, neskôr je možné si ich pohladkať, oblievať vodou či nakŕmiť (odporúčame počkať si aj na kŕmenie mláďat).

Pokiaľ si trochu priplatíte, miestni vás zoberú aj na polhodinovú prechádzku na slonovi. Nás si takto odchytili jeden pán podnikateľ hneď pri vstupe. Síce sa na slonovi z nás troch previezol len Fifťo, nemuseli sme s ním aspoň vyčkávať v rade s inými turistami. Nasledovali sme Inda cez hustý les, kde bolo pripravených pár zvierat bokom. Za takýto privátny zážitok, zahrňujúci jazdu a kŕmenie si kamarát zaplatil ďalších 5 tisíc rupí. Ale bol spokojný 😉

Po sloňom predstavení sme sa ešte v ten deň stretli s kamarátmi, ktorý plánovali cestovať po krajine mesiac. A keďže už mali čo to pobehané, nevedeli sme sa dočkať na vzájomné vymieňanie dojmov a poznatkov. Realita zabolela. Keď sme sa dozvedeli ako tu funguje cenová politika, chcelo sa nám plakať. Ešte že nebol všetkým dňom koniec a zjednávanie bolo kedy predcvičiť.

Kandy všetky cestovateľské príručky opisujú ako jedno z najkrajších miest ostrova a my môžeme len súhlasiť. Síce sme tu strávili len jeden deň, ale pokiaľ môžete zostať dlhšie, určite nevynechajte kúzelné budhistické chrámy. Je ich tu požehnane.

My sa šte v ten večer presúvame vlakom z Kandy do vysokohorského mesta Hatton. Hoci sa za najkrajšiu železnicu sveta považuje iný úsek Srí Lanky, musíme uznať, že aj toto bola podívaná za všetky drobné, vrelo odporúčam si zabezpečit miesto pri okne s dobrým výhľadom, jedny trenky neostanú suché. Do mesta prichádzame o 22, posledný bus tesne nestíhame a neostáva nám nič iné len vyjednať taxi do mestečka Nallathanniya, odkiaľ začne pochod na Adams Peak. Po príchode zisťujeme, že máme problém. Ubytovať sme sa totiž mohli len do 19 hodiny a šanca dobúchať sa do zamknutého hotelíčka zostáva v nedohľadne. Našťastie mal záchranca taxikár číslo na majiteľa a my sme nemuseli nocovať pod hviezdami. Do budúcna zostávame ale veľmi poučení.