Vydarenejší brat Bali. Lombok

Krátke ale o to krajšie video

 

Sasakovia sú priateľskí a pohostinní domáci obyvatelia moslimského vierovyznania. Ostrov posiaty tisícami mešít zaiste učaruje milovníkom architektúry. Ja som kvitol radosťou tiež, každé ráno 4:20 pri ich ranných modlitbách. Ale čo, na ostrove nie je čas strácať čas, najmä keď tu svieti slnko neuveriteľných 12,5 hodín (od 6tej do pol 7 večer. Pre porovnanie, v takom Thajsku svitá cca o hodinku neskôr).

Na ostrov sa najlepšie dostanete drobným vnútroštátnym lietadlom alebo loďou z Bali. Preprava po Indonézii i po ostrove vás vyjde za hubičku. Konkrétne – letenka približne 200 tisíc rupií jednosmerne. Taký prenájom motorky nestál viac než 900 tisíc rupií za mesiac. V prepočte 100 tisíc rupii = 6,6 EUR  som si tak jazdil po miestnych cestičkách za 60 eur. Zatiaľ čo mnohé oblasti v Indonézii trápi chudoba, tu sa životná úroveň zvyšuje ruka v ruke s postupným prílivom turistov. Našťastie to tu nie predražené ako na susednom Bali. Odlišný svet sa ale nezaprie a rozmaznaný Európan ako ja musí trošku upustiť od niektorých manierov. Typickým pre ostrov je práve častý výpadok elektriny, niekedy aj na niekoľko hodín.

Porozumenie ako sa na Lomboku hospodári s elektrinou bol tiež oriešok. Energiu si tu nakupujete v potravinách (indomarket) asi ako u nás ráno čerstvé rožky. Za cca 13 EUR si obstaráte kupón s kódom, ktorý potom nahodíte do merača. Tadáá, získavam 120 KWh!  Ono vám to je ale chytrá vecička. Akonáhle mi zásoby elektriny klesli pod 5 kWH, merač sa „rozkričal“.  Naliehavé pípanie sa oplatí brať vážne. Presvedčil som sa o tom ešte ten večer, keď som sa kúpal po tme s kýblikom v ruke.

Lombok so svojim členitým reliéfom ponúka široké spektrum aktivít. Vzhľadom ku charakteru krajiny sa samozrejme ponúka šnorchlovanie a potápanie (veľmi populárne so žralokmi), ale tiež horská turistika. Adrenalín chtiví si môžu siahnuť po atraktívnych športoch. Ani ja som neodolal a už po pár dňoch pobytu som sa kochal výhľadom na krajinu s padákom na chrbte.

Čo ma ale lákalo najviac, je pohlcujúca hustá vegetácia. Poznávačku ostrova som zahájil v oblasti Sengiggi. Natrafil som tu na vtipnú postavičku, ktorá mi nasledujúcich niekoľko dní robila spoločnosť: slovenský skaut Tibor, ktorého Indonézia zaujala natoľko, až si svoj 11 dňový trip predĺžil na skromných 11 rokov. S privátnym sprievodcom, ktorý sa v horách orientuje podľa machu – ceste zdar!

V Sengiggi nájdete všehochuť miestneho života – rušnú dopravu, promenády s módnym tovarom pretkaným vôňou lokálnej kuchyne, luxusné hotelové komplexy či tiché zátoky s drevenými chatrčkami a vysmiatymi rybármi. Je to ideálny vychodiaci bod, kde v úvode príjemne zrelaxujete, načerpáte energiu a šup na cesty v ústrety takmer 4-tisicovému stále aktívnemu monštru.

Už v okolí samotnej Sengiggi vás omámi majestátna príroda. Za návštevu určite stojí Monkey forest, kde sa vám o zábavu postarajú drzé pažravé potvorky. My sa cez banánové polia a hustý les presúvame na sever k vodopádom Sendang Gile Waterfall a Air terjun Tiu Kelep. Voda tu neobmýva skaliská, ale preteká cez bujne zahustenú stenu. A musím povedať, že ma okolitá scenéria zasiahla. Ešte aby nie, keď jej prameň vyviera priamo v srdci druhého najvyššieho vulkánu v Indonézii. Lýtka mi ale nezostali rozpálené dlho. Ľadová voda by potrápila aj vytrénovaných otužilcov. Nuž čo, challenge accepted!

Asi 15 kilometrov od vodopádov sa nachádza ikonická Sembalun Village. Malebná dedinka obklopená ryžovými políčkami je často štartovacím bodom výstupu na vrch sopky Rinjany s prevýšením ešte 1500 metrov. My sme si počkali na nový deň a za včas ráno vystúpili na vyhliadku Bukit Selong, kde sa nám naskytla panoráma ako z pohľadnice. Vidieť prebúdzajúci sa život miestnych a farebný ryžový koberec tónovaný s postupne sa presúvajúcim slnkom, to je v skutku zážitok. Toľko odtieňovej zelenej by nepobrala ani skúsenejšia ženská..

Plážovačky a iné srandy

Súčasťou lombodského balíčka je nepochybne súostrovie Gili (Gili Nanggu, Gili Kedis). Kúsok zeme, ktorý obídete po obvode za 15 minút, samozrejme v našom itinerári nemohol chýbať. Po osviežujúcej kúpačke prenajímame súkromnú loď (17 EUR na deň) a objavujeme pestrofarebné koralové útesy s nevídanými morskými tvormi.

Z neďalekej Indonézskej perličky sme zakotvili znovu späť na Lomboku, v južnej oblasti Kuta. Tunajšie pláže patria k najkrajším z celého ostrova – biely piesok, priezračné more a v niektorých zátokách búrlivé vlny lákajú surfarov z celého sveta. Avšak, v porovnaní s populárnym rovnomenným strediskom na Bali, je táto oblasť na Lomboku turizmom relatívne nepoškvrnená. Mesto si doposiaľ udržalo tradičný ráz ospalej rybárskej dedinky.

Na čarovnej obrovskej pláži Tanjung Aan Beach najdete romantické zákutia, fotogenické hojdačky či štýlové surfarské baríky. Raj na zemi, fakt. A ak si ho chcete vychutnať ako na dlani, nevynechajte výhľad z kopca Bukit Merese.

Pomaly som sa z toľkej nádhery začínal cítiť ako presladená barbie. Preto som v snahe povzbudiť svoju mužnosť zaliezol do smradľavej jaskyne Goa Sumur plnej švábov a netopierov. Jo, stále tam je. Kuráž.

Z Kuty sa smerom na západ presúvame na ďalšiu vymazlenú pláž – Selong Belanak Beach. Keď sa nám tu za partiou blonďavých surferov vzápätí preženie stádo byvolov, vravíme si, čert ber komerčné Bali. My fandíme Lomboku. Podvečer dvaja drsňáci  sadajú na ťažké stroje a zírajú na západ slnka spoza riadidiel motorky. Drsná romantika.