Horská očista a najkrajšia železnica sveta. Hatton, Nuwara Eliya (day 5.)

Hatton patrí medzi najväčšie provincie v strede krajiny a zároveň hlavné stredisko čajového priemyslu. Rozľahlé čajové plantáže rozprestierajúce sa vo vysokohorskom prostredí učarujú tiež každému milovníkovi prírody, takže krajina kvitne aj vďaka postupne rozrastajúcemu sa turizmu.

Azda najväčším lákadlom pre zahraničných výletníkov je druhá najvyššia hora na ostrove, Adam´s peak, vysoká až 2 300 metrov. Wikipédia píše, že toto pútnické miesto je zaujímavé aj priehlbinou v tvare ľudskej stupaje na vrchole hory a my sme to museli preskúmať tiež.

Vyrážali sme až o 4 ráno (nutno povedať, že väčšina ľudí vyrážala už pred 2 ráno), aby sme stihli výstup na vrch ešte pred východom slnka. V noci tu klesá teplota aj na slabých desať stupňov nad nulou, takže dobrá rada nad zlato – poriadne sa oblečte. My sme sa vybrali v mikinách (v najteplejšom oblečení, čo sme mali zbalené), ale do spevu nám nebolo ani náhodou. Pred strmými schodmi na začiatku výstupu stoja mnísi vyberajúci dobrovoľné vstupné. Asi vás neprekvapí, keď napíšeme, že sme si na výstup nevzali žiadne peniaze. Našu blbosť ľutujeme hneď aj na ďalšom checkpointe, kde drkoceme zubami pri stánku s teplými čajom. S východom slnka sa ale postupne otepľuje a ten výhľad na okolitú krajinu stojí aj za vetrom vyštípané líca a zmrznuté končatiny.

 Z Hattonu sa neskôr presúvame vlakom do oblasti Nuwara Eliya, jednej z najkrajších horských oblastí Srí lanky. Tento úsek cesty si oprávnene vyslúžil nálepku najkrajšej železnice sveta. Radi by ste ju tiež videli? Pochopiteľne, rovnako ako aj davy ďalších cezpoľných. V preplnenom vlaku preto skúšame podplatiť mladých Indov, aby nám uvoľnili miesto pri okne. Síce nás najprv vysmiali, nakoniec sa zľutovali a povolili aspoň Cecovi nazerať ponad plecia. Zvyšok posádky pochopil, prečo je výhľad na okolitú prírodu na nezaplatenie až neskôr z fotiek. Ale pán Boh zaplať.

Nuweara Eliya je pôvabná dedinka vyhľadávaná pre neobyčajné prírodné scenérie, vodopády a čaj. A tak sa neskôr popoludní, vymódení v letných košieľkach, vyberáme k jedným zo šiestich vodopádov v okolí – Lovers Leap. Brodiac sa cez hustý dažďový les zisťujeme, že sme outfit príliš netrafili. Hlavne večer po rapídnom ochladení si už aj miestni v páperkách pri pohľade na nás klepú na čelo.  V zime sa nesie aj zvyšok večera, keď sa dvaja z nás musia podeliť o jednu nie príliš teplú deku. Darmo, drzejší vyhráva.