Posledné dni vo Vietname trávime znovu v Hanoi-i, odkiaľ sa už budeme presúvať na Filipíny. Rozhodli sme sa vraziť celú našu energiu a peniaze do jedla. Jedno – konečne – z najlepších rozhodnutí. Hanoi street gastro foodporn tour. A tak sa nechávame vodiť veľmi príjemnou vietnamkou Hoa po zašitých uličkách, kde by ste ani psa samého nevyhnali. A ako to už býva, v tých najväčších zákutiach sa skrývali najväčšie poklady. Niekde boli k dispozícii iba dve miesta, inde si sedel na chodníku, zatiaľ čo ti domáci vyvárali. Niekedy len hodinu, dve denne. Ale o takej rybacine či káve sa vám ani nesnívalo. Najlepšie investovaných 40 EUR (1050 CZK) v živote!
Zaujímavosťou niektorých hanojských reštaurácii je servis, respektíve odnášanie zo stolov. Hostia zvyšky jedla či akýkoľvek neporiadok jednoducho hádžu na zem. Tá sa v noci pozametá a tadá, je prestreté na ďalší deň. Proti gustu… len keby to pod nohami celý čas tak nechrapčalo.
Bun Cha
Pekne poporade. Kedže obaja máme slavbosť pre Bun Cha, donutili sme sprievodkyňu ako prvé navštíviť podľa nej najlepšiu Bun Cha v Hanoi-i a krista boha jeho fakt to bola najlepsšia Bun Cha v Hanoi-i. Bun Cha Hang Quat sa nachádzal v uličke kam by sa aj štoferi z Pentagonu báli ísť ale výsledok bol lepší než po prvom heroíne.
Banh Mi
Ďaľšie na zozname bolo Banh Mi. Slečna nás zobrala do zjavne prefláknutého podniku Banh Mi 25 – Work & Chill, pretože musela poťahať za nitku miestnej obsluhe aby nás usadili. V podniku bolo fakt plno a 90% tvorili turisti. Zážitok viac než uspokojivý.
Cha ca
No toto jedlo už pražský asia food expert nemá šancu poznať, nie to ešte vedieť ako chutí originál, kedže sa robí z ryby, ktorá žije len v Ázii. Reštaurácia, vcelku na úrovni, s názvom Chả Cá Thăng Long, nás úprimne prekvapila, tak ako aj jedlo samotné. Určite to stojí za palček do ritky.
Nom Bo Kho
Nom Bo Kho alebo aj šalát zo sušeného mäsa. Svoje publikum si to asi nájde. Podnik Long Vi Dung – Nom Thit Bo Kho, ktorý dokonale odzrkadľoval hanoi-jsku food culture. Malé farebné detské stoličky, kde európskym chlapcom vyliezajú dopotené vajka z gati a pritom tvoria veľmi vábne obrysy v oblasti rozkroku, vysmiate vietnamky, ktoré sa tvária, že to nevidia, pritom na vás mrkajú v 12-sekundových intervaloch za zvukov mľaskajúceho okolia, ktoré si užíva naozaj chutné jedlo. Just amazing.
Bun Rieu Cua
Polievka na záver. Polievka z kraba, trochu sóje, paradajka a samozrejme nudel. Brutal. Kebyže predtým nezozeriem 3 hlavné chody asi by som si to vychutnal o to viac ale aj tak veľka pecka. Podnik, odkaz naň nemám, pretože proste nieje. Je to malá miestnosť s presne 2 stoličkami, kde v jednom hrnci varila polievku 60 ročna tetuška. Nič viac mi nebolo treba aby som si tento zážitok zapamätal do konca života. Ak by to predsa len chcel niekto hľadat tak aha tu je street view. Enjoy.
Sójová tečka
Ako dezert nás baba zobrala na tradičný hanoi-ský sójový dezert, ktorý údajne buď milujete alebo neznášate. My sme ho neznášali. Vypadalo to ako zaschnuté konské semeno a uprimne to tak aj chutilo. Aspoň človek vie, prečo sú vietnamci tak chudí.
Ca Phe Trung
Ca phe Trung – Egg coffee – Vajcová káva. Táto delikatesa vznikla práve v Hanoi-i, v kaviarni, ktorá doteraz stále funguje a teší sa veľkému záujmu či už medzi turistami ale aj miestnymi a kto tam nesmie chýbat ? No kto ? No my. Cafe Giảng funguje od roku 1946 a kávu robia stále podľa povôdnej receptúry. Káva je fakt super, jednoznačne ju treba vyskúšať, avšak, hlavnou prísadou je surové vajce a nastrúhaný syr, je tak tažká na žalúdok, že si po nej musíte dať ešte jednu, normálnu kávu aby ste nezaspali rovno pri stole. Je aj dosť sladká (#cukorjenaskamarat) a miestami som mal pocit, že po dopití nedostanem cukrovku len ja ale aj ten pohár, z ktorého som ju pil. Každopádne to vysvetľuje prečo vietnamci nemajú normálne dezerty. Načo. Stačí táto kávička. A týmto končí naša Hanoi street gastro foodporn tour.
Hot Pot a Bun Bo Nam Bo
Za zmienku stojí jedlo Hot Pot – Polievku si varíte sami, na stole – do veľkého hrnca si môžete naskladať syr, mäsá, zeleninu a bohvie čo ešte. Verte, že tu sa dá obžrať do odpadnutia. Najlepšie večer pred spaním.
Bun Bo Nam Bo sme hľadali pomerne dlho a nakoniec sme našli podnik, kde robia iba Bun Bo Nam Bo. Originálne znenie tohto jedla má v porovnaním s európskou verzie rovnaké asi maximálne nudle. Vo vietnamskom originále je to sladký šalát, čiže tam človek nájde nastruhané jablka, sladkú omáčku atď. Veľmi prijémna zmena.
Hneď potom ako nám klesok cukor v krvi, a skončil inzulínový šok po vajco-káve si začíname uvedomovať, že po 21-dňoch sa naše vietnamské dobrodružstvo končí a my letíme z Hanoja na Filipíny, kde sa stretávame s partiou kamarátov. Nevieme sa dočkať. Hoci láska medzi nami, dvoma chlapcami, prekvitala takmer až do hrobu, vystačili by sme si spolu aj kratšie. Neodpustíme si preto neoceniteľnú radu, ktorá vám zaiste zmení život… Ak chcete zvládnuť Vietnam v tripe i s inou krajinou, verte, že postačia 2 týždne. Rozhodujúc sa ešte raz, vypustíme úplne južnú časť. To najkrajšie vo Vietname sa aj tak nachádza na severe krajiny.
A ešte jedna vec, vezmeme si teplú bundu. Bye Bye (ale žiadne Zbohom) Vietnam.
