Ho Chi Minh City a Mekong Delta časť II. (day 1-6.)

Smer Mekong Delta. Hlavný problém, že v Ho Chi Minh-u je asi osem miliónov motoriek, takže prevádzka na cestách je značne problematická. Hlavne keď dôjdete na križovatku, kde každý má prednosť, takže sa na vás zrazu valia štyri pruhy motoriek a vy nemáte šancu sa do nejakého pruhu dostať.

Keď sa nám nakoniec podarilo vymotať sa z Ho Chi Minh, tak nás veľmi “spoľahlivá” navigácia ťahala po ľavej strane cesty. Nutné dodať, že vo Vietname sú dva pruhy na ceste – jeden pre motorky, jeden pre autá. Ľavý je samozrejme pre autá, takže sa moc nečudujte, keď vás po iba 20 metroch v ľavom pruhu zastaví policajt, že tam nemáte čo robiť a zoberie vám vodičák.

S vietnamskou políciou si po anglicky moc nepokecáte, takže šanca na rozumnú dohodli je celkom mizivá, ba priam nulová. Jediné, čo pán policajt vedel po anglicky bolo “dolár, dolár”. Keď mu prišiel pichnúť kamarát, ten vedel pre zmenu len “sto dolár”. Radšej sa ale držte pri zemi, ponúknite im 20 $ a nabudúce si dávajte väčší pozor.

Prečo berú policajti vo Vietname úplatky? Na to aby sa dostal policajt z kancelaŕie na ulicu a robil dopravného policajta, musí aj on chudák uplatiť dotyčného úradníka, ktorý mu zabezpečí preloženie, úplatok je v hodnote cca 350 dolárov, čo je na vietnamské pomery dosť veľká čiastka, preto sa všetci policajti snažia tieto peniaze dostať čo najrýchlejšie späť, ideálme od turistov, pretože miestny by mu nikdy nezaplatili. 

My sme nakoniec zostali v meste Bến Tre, kde sa tiež robia na plavby po delte Mekongu, ktorá vyjde cca na 35 $ na jedného na celý deň, ale dá sa kúpiť kombinovaná, ktoré vyjde na 55 $ pre dvoch ľudí i s obedom. Odporučiť ubytovanie Nguyet Que Homestay v džungli , ktoré bolo krásne čisté a vyjde vás to asi na 8 $ i s Welcome drinkom a raňajkami. Všetko super, až na vietnamskych komárov.

Štvrtý deň ráno sme po raňajkách vyrazili do prístavu, odkiaľ vypláva loď na onú ​​výletnú plavbu po Mekongu. V prístave už na nás čakala taká malá, pekná, milá sprievodkyňa. Mali sme loďku len sami pre seba, takže bomba výhľad.

Pri tejto ceste sa môžete pozrieť do Coconut candy lady Co Tu Ha, v ktorej vám ukážu ako a čo sa spracováva z kokosov, výrobňu cukríkov a zakončiť to môžete obedom. Ak budete mať šťastie ako my, dostanete na obed nasratú rybu. Nie, nejedná sa o žiadnu vietnamskú špecialitu, jednoducho na pekáči ležala ryba, ktorá bola vyložene nasratá.

Plavba po delte Mekong bol jeden z najintenzívnejších vietnamských zážitkov. Síce nás mrzelo, že roztomilá sprievodkyňa musela predať štafetu, ale za chvíľu chápeme, prečo riadiacu pozíciu prevzal radšej muž. Plavíte sa na malej loďke pomedzi hustý prales, brehy lemujú palmy a vám behá mráz po chrbte pri pomyslení, čo sa za nimi skrýva za potvory. Tajuplné ticho občas pretne škrekot paviána, občas smiech Fifťa. A vy máte chvíľami pocit, akoby ste sa ocitli na inej planéte. Izolovaní ďaleko od známeho sveta.

Plavba po rieke Mekong bola úplne uchvacujúca. Asi tak na dve minúty. Po dvoch minútach sa na nás týpek otočil a veľmi láskavo nám oznámil, že kvôli spadnutému stromu naše plavba končí a musíme sa otočiť. Aj s týmto musíte na cestách tak trochu počítať.

Po plavbe sme sa ešte ten deň vrátili do Ho Chi Minh City. Z predchádzajúcej skúsenosti nám zvieralo ritky, že nás zastihne na pol ceste tma. Tento raz sme sa hecli a dvaja tragédi tromfujú s časom 2,5 hodiny. V sprievodcovi píšu o hodinovej ceste motorkou, pojdem im ho obúchať!

Čo by to ale bolo za deň bez poriadneho piva napríklad v Nong Trai Khoai. Lenže pár pív za deň spojené so značnou únavou po ceste môže spôsobiť, že si na motorke zabudnete zapnúť svetlá, dvakrát vás skoro zrazí nákladný automobil a na parkovisku zrazíte k zemi cudzie skútre. Ako napríklad Cecovi. Fair enough.

Na druhý deň nás čakala cesta centrom Ho Chi Minh City. Ani tá pre vás ale nemusí byť ako prechádzka ružovým sadom, lebo aj na takej prechádzke vás môžu ľudí “okradnúť”. Ku príkladu môžu poslúžiť dvaja, ktorí len tak sedia na lavičke, upozornia vás na nepatrnú závadu na vašej topánke, napríklad vyčnievajúca šnúrka. Bez toho aby ste ho o to požiadali, začne vám opravovať  jednu, a potom aj druhú topánku. Človek si to ani neuvedomí a už čaká bosí na vlastne topánky. Pozor na to, je to obľúbený vietnamský shoe scam. Za spravenie topánok si totiž chlapík povie pokojne o 400 000 dong, čo okolo 17 € a bude sa veľmi čudovať, že mu takú sumu nechcete dať.

Za zmienku určite stojí múzeu Vietnamskej vojny War Remnants Museum, z ktorého sa neľahko odchádza, pretože máte k dispozícii dokumentáciu, akým spôsobom zaobchádzali Američania s vietnamskými obyvateľmi vo vojne a nikdy sa k tomu nechceli priznať. Toto miesto budete opúšťať s veľmi silnými emóciami. Peckový zážitok, ktorý vyjde v prepočte na 40Kč.

Týmto sa naša dobrodružstvo v Ho Chi Minh City uzatvára, pretože na ďalší deň nás čakal let do Hanoi-a, čo je hlavné mesto v severnej časti Vietnamu. Bez poriadnej kávy sa ale z Vietnamu odísť nesmie, pretože káva v tejto krajine je naozaj vynikajúci. Stačí kúpiť pár suvenírov, treba niekoľko balíčkov sušeného ovocia, pretože nikdy neviete, kedy vám taká záchrana príde vhod.