Malé veľké pády. Mu Cang Chai. Sever na motorkách 2. časť (day 10.- 11.)

Po výdatnej večeri sa ďalší deň budíme dobre naladení a odhodlaní osedlať našich plechových tátošov a dostať sa do oblasti Mu Chang Chai. Akosi sme ale nemali ktorých – po motocykloch ani páru. Polhodinovú paniku ukončuje zistenie, že ich nejaký dobrák v noci preparkoval. Že díky.

Ráno začína výživne. Obzvlášť, keď nás zastavuje zátarasa pred horou s prevýšením asi 3-tisíc metrov (a to sme si vážne fandili) a dochádza nám, že sa musíme vrátiť do Phố Ngã Ba. Miesta, odkiaľ sme večer vyrážali, aby sme si tento ďalší vydarený deň o niečo skrátili. Ďalšie správne rozhodnutie – checked! So zaťatými päsťami v riadidlách sa vraciame zo zbytočnej dvojhodinovej zachádzky.

Zrovna uprostred dediny, keď to už Ceco ako tak rozdýchal nerv, začal trošku pokrivkávať druhý z dvojice. A to tak intenzívne, až skončil s  motorkou na zemi. Pri pohľade na Fifťa s rukami za hlavou a výrazom ako po pár minútach slasti v showroome za liter by človek ani nezačal panikáriť. „No stress“ nálada sa rozplynula v momente, keď ste prešli pohľadom z blaženého výrazu v tvári nižšie na trčiacu kosť z lakťa. S pomocou miestnych som naložil totálne dezorientovaného Fifťa, ktorý chcel po ceste púšťať drony a výletiť k vodopádom a odviezol ho do najbližšej nemocnice.

Prvá otázka od doktora znela, či sme ochotní zaplatiť. Pre zdravie kamaráta čokoľvek. Presnejšie v prepočte asi 200 českých korún (8 EUR). Pri pohľade do čakárne, kde si jeden miestny vietnamec ledva drží pokope vnútornosti v rozpáranej brušnej dutine, sa úplne necítime. Že si za peniaze zdravie nekúpiš? Vo Vietname áno, sorry, Fifťo ide na sál ako prvý. Vypätá nálada z nehody sa uvoľňuje, keď sa zo sfetovaného Fifťa stáva miestna atrakcia. V zástupe na fotku čakajú sestričky i doktor a vôbec by nás neprekvapilo, ak by došiel aj týpek s rozpáraným bruchom.

Kríza zažehnaná a ideme ďalej. Už len drobné osvieženie v bare vedľa nemocnice. Naozaj nie je naša vina, že čapovali iba do tuplákov. Nasledujúci päť-hodinový horský výstup prebehol relatívne pokojne. A my skladáme hlavy v jedinom hoteli Phố Núi, v okruhu 70 kilometrov, kde po 3 dňoch konečne dostaneme do žalúdku teplú stravu.

Deň na to sme mali namierené na populárnu vyhliadku Mu Chang Chai nad ryžovými poľami, za ktorou sa sem valí každá poctivá insta-kráska. Mu Chang Chai nám asi nie je súdený. #badtiming #badseason

Očakávania:

Realita:

Utešujeme sa a v záchvate zodpovednosti volíme miesto opustenej bahnistej cesty radšej bezpečnejšiu asfaltku. Ideme rovno do Sapy. Nedá sa ale povedať, že by aj to bola zrovna prechádzka ružovou záhradou. Vďaka extrémne klesajúcej teploty z 30°C na slabých 5 stupňov sa náš výlet podobal skôr na cestu ľadovým kráľovstvom. Kto by to bol pri prevýšení ako na Gerlach čakal.

Smola – nazývajme to tak ďalej – sa nám lepila na kolesá čím ďalej viac. Od defektu, cez ukrutnú zimu a žiadne jedlo, sa to cez vybitý mobil vystupňovalo k ďalšiemu vzájomnému strateniu. A tak v noci prichádzame do Sapy každý zvlášť. Zostávalo len veriť, že sa to podarilo nám obom. Ja Ceco nabíjam mobil v prvej hospode a volám Fifťovi, ktorý si našťastie už rozmrazuje prdel na hoteli. Prežili sme!