Jasne si vybavujeme slová nemenovanej kamošky (čau Monča), ktorá pred pár rokmi pripísala titul najkrajších pláží a prírody ako takej práve krajine s názvom Filipíny. Pochopiteľne, každá krajina, ktorú sme zatiaľ navštívili, má vlastné „wau“. Filipíny ale majú od každého niečo a dokopy tak vytvárajú kúsok sveta… ako z iného sveta. Pýšia sa čírym morom lemovaným belasými plážami, smaragdovo zelenými ryžovými poľami či pralesom vo vnútrozemí, kde si raz dva môžete vyskúšať rolu stroskotaného Toma Hanksa. Ak sa tam samozrejme nevyberiete v „šťastnej hodinke“ a nechytíte dopravnú špičku, pretože aj to sa v raji stáva.

Každopádne, pojem masovka na Filipínach naberá nový rozmer, tento raz výnimočne v pozitívnom význame. Je tu totiž regulovaný počet turistov, ktorí môžu na ostrovy vstúpiť. Od toho sa odvíja niekoľko dôležitých informácii, ktoré by si si, milý cestovateľ, mal osvojiť ešte než sadneš do lietadla. Alebo aj nie.

Plán

Filipíny nepatria na zoznam zemí zasľúbených pre batôžkárov, ktorí existenčné otázky riešia za pochodu. Cestovanie po Filipínach je potrebné naplánovať dopredu, a to dôsledne: od presunov, cez ubytovanie až po (hlavne) samotné výlety. Pre nechápavých ešte raz ručne stručne -> nemáš zarezervované dopredu = sedíš na zadku doma, v lepšom prípade v prístave.

Tu treba podotknúť, že dosť záleži v akom období idete. V strede sezóny je napr v El Nido povolených len 20, slovom dvadsať lodí na deň, čo je cca 200 ľudí dokopy. My sme chceli len vymeniť trasu a najbližší voľný termín bol až o tri týždne. Ak idete zkraja sezóny tak to bude asi viac v pohode.


Čakacia doba na niektoré výlety trvá aj mesiac. Pre predstavu, z Palawanu dostane povolenie vyplávať na okolité ostrovy 200 ľudí. To je asi 10 lodičiek denne. Vo Vietnamskom Nih Binh to bolo 10 lodičiek za 10 minút. Tak si skús spočítať 1+1… Ale stačilo matiky.

Doprava

Zlatá naša Srí lanka! Po vtedajšej skúsenosti sme neverili, že by to niekde na svete mohlo byť horšie. Milióny áut, otrasná infraštruktúra, neuveriteľne neohľaduplní až samovražední šoféri. Zabudnite preto na prenájom vlastného auta a radšej siahnite po inej forme presunu. Pár hintov zdarma:

  • Lode, loďky, lodičky. Pochopiteľne. Každý ostrov má niečo do seba a ak chceš z Filipín vyťažiť to najlepšie, priprav sa na časté presuny po otvorenom mori. A vybav sa poriadnou zásobou kinedrylu.
  • Na pevnine nechýba otravný a predražený „Hey-sir-bicycle“, čím sa môžeš nechať pre pobavenie zviesť, ale žiadna pecka to nie je. Taký o triedu nižší thajský tuk-tuk.
  • Ak sa vás nazbiera viac, oplatí sa objednať súkromný tranzit. Vychádza to na pár korún a ak nie si hamižný a nekývneš na každú o dve eura lacnejšiu blbosť kšeftárovi na chodníku pred cestovkou, môže to byť aj celkom komfortné.
  • Autobus – veľmi frekventovaný prostriedok na väčších ostrovoch. Kiežby tomu odpovedal aj cestovný poriadok, ktorí by dopravu trošku korigoval. Kdeže, títo m(i)alí ľudia sa na stanici radšej stavajú do pol kilometrových hadíkov a naskakujú do za sebou prichádzajúcich autobusov. Je to exkluzívna mačka vo vreci a vskutku nikdy nevieš, kedy dorazí ten na tvoj smer. A keď už sa po hodinách uráči, brúsia si naň zuby desiatky ďalších postávajúcich. Takže je vysoko pravdepodobné, že ti šofér plného autobusu zavrie pred nosom. Takáto sranda na zastávke niekedy trvá aj zo 4 hodiny, takže… have fun!
  • Lietadlo – Ale ano, lieta sa fajn, medzi ostrovami zvačša motorovými lietadlami, je to veľká paráda. Odporúčam sa opiť jak doga ak Vám lietanie nerobí dobre. A taktiež kupovať letenku s predstihom, nech nemusíte sedieť vedľa WC. Tiež veľká paráda.

Mena

Platí sa tu filipínskym pesom /cca 0,ý českej koruny/. Bezhotovostní pozor, málokde berú karty. Výstraha č. 2: v bankomatoch majú nastavené extrémne nízke denné limity. Ľahko tak môžete zostať smutní, keď na recepcii v hoteli alebo v bare na pláži zistíte, že v peňaženke akosi nie je dostatok cash. Fakt najlepšie si urobiť finančné zásoby už v Manile, lebo tie bankomaty na ostrovoch sú čistá karastrofa.

Kultúra

Filipíny akoby nepatrili do krajín juhovýchodnej Ázie. Svojrázna atmosféra vymedzujúca sa očakávaniam tohto regiónu je možno spôsobená tým, že Filipíny boli storočia španielskou kolóniou. Európsky podpis je citeľný v architektúre, náboženstve i mentalite Filipínčanov. V kontraste s dych berúcou exotickou prírodou návšteva tohto kúta zeme prostého našinca zaiste dostane.

Jedlo

Jediné, čo Filipínam chýba, je dobré jedlo. Mlsné jazýčky už mohli len spomínať na Vietnam. Nielenže tu absentuje typická miestna špecialita. Nevedia pripraviť chutne ani ryby či mäso. Aspoň, že pivo majú dobré. Koniec koncov, hlad je aj tak len prezlečený smäd.

Inter-čo?

A hneď druhá vec, po ktorej sme chytali absťáky, je poriadny internet. Na ostrovoch je to číre zúfalstvo. Preto ak nechcete poľaviť vo „všetci-mi-teraz-záviďte“ storíčkach, budete si musieť privstať. A modliť sa, že niekto v hoteli nemá o 3tej ráno podobný úmysel. Myslite na to aj pri výbere SIM-karty – verte, že s 1 GB internetom si pri tomto super rýchlostnom internete vystačíte týždne.

Ako ten internet je fakt napiču a keď hovorím napiču, tak tým myslim naozaj napiču. Ak si niekto myslí, že odtiaľ bude nebodaj pracovať, tak s tým nápadom nech sa rovno rozlúči, fakt bol problém cez deň aj pridať story.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *