Chladná Sapa a pár dní chillu (day 12.-14.)

Provincia Sapa patrí k najviac vyhľadávaným miestam v severnom Vietname. Je obľúbená vďaka robustným scenériám a výhľadom na malebné ryžové polia vtesané do kopcov vysokých ako európske Alpy. O Sapa-e sa tiež hovorí, že sa tu za jeden deň stihnú vystriedať všetky ročné obdobia – zatiaľ čo v noci mrzne, popoludní stúpa ortuť na teplomere až na letné teploty. To však neplatí o zime, keď je tu hmlisto, sychravo a chladno stále. A tak zatiaľ čo si všetci pobehujú v páperkách, nás klepe v mikine.

Samotné mestečko je moderné, pretkané luxusnými hotelmi a promenádami. Keby ste nás dvakrát zatočili, zaváhame, či sme sa neocitli v Karlových Varoch. Trochu civilizácie ale padne vhod a my využívame príležitosť vyprať si veci. Na radu miestnych sme sa nechali ošudiť v nóbl hoteli, kde nám spočítali každú jednu ponožku do finálnej ceny 400 Kč (15 EUR). Z toho vám tu na týždeň vyžije vietnamská rodina! Čert by bol bral tie peniaze, keby o pár metrov ďalej nenatrafíme na cestovku s veľkým nápisom „laudry“, v ktorej by nás opratie vyšlo na 20 korún (0,75 EUR). Tak to už nás brali čerti!

Prvý deň v Sape sme si dopriali zaslúžený oddych v hoteli ChaPa Ecolodge. Ochutnali sme konečne ospevovanú vajcovú kávu a navštívili blízky vodopád. Tam nás miestne tetky donútili nakúpiť ručne tkané peňaženky. Suveníry pre pol Prahy i Trenčína vybavené! Večer sme zaparkovali do vyhlásenej a predraženej Viet Emotion restaurant s dobrým jedlom a mizernými službami. Ako by sme ale mohli nadávať, po niekoľkých dňoch prežitých na orieškoch vyťahujúcich z kapsy za jazdy sme lietali vo vietnamskom nebi.

Medzi najkrajšie atrakcie v okolí patrí návšteva etnickej Cat Cat Village, ležiacej na úpätí pohoria Hoang Lien Son, od centra Sapy vzdialenej len 2 kilometre. Dedinka bola vyformovaná v polke 19. storočia a dodnes funguje ako skanzen, kde si môžete prehliadnuť tradície kmeňa H’Mong – od svojských obydlí, cez dobové oblečenie, jedlo, tradičné remeslá a čarovné vodné mlyny. Na návštevu vám stačia zo 3 hodinky a vstupné je len pár korún. Za nás palec hore.

Ďalším must see je jednoznačne druhá najvyššia hora vo Vietnam, Fan Si Pan, s nadmorskou výškou 3 143 metrov. Organizovaný výstup trvá 2 až 3 dni a patrí k celoživotným zážitkom. Aspoň tak to píšu v reklamných prospektoch. My volíme bezpečnejší variant a na vrchol hory sa nechávame vyviesť lanovkou. Aj keď, visieť vo vzduchu nad trojkilometrovou roklinou sa vám tiež pekne vryje do pamäti. Nebyť nekonečných front a všade sa tlačiacich Číňanov. Preto všetkým masochistom, ktorí sa vyžívajú v trýzni davom, radíme: Áno, Vietnam rozhodne vo februári!

Ešte ten deň sa presúvame do mesta Lao Cai, odkiaľ sa presúvame extrémne klimatizovaným vlakom spolu s motorkami späť do Hanoja, kde budeme písať ďalšiu kapitolu. Konečne sa trochu zahrejeme.