Provincia Sapa patrí k najviac vyhľadávaným miestam v severnom Vietname. Je obľúbená vďaka robustným scenériám a výhľadom na malebné ryžové polia vtesané do kopcov vysokých ako európske Alpy. O Sapa-e sa tiež hovorí, že sa tu za jeden deň stihnú vystriedať všetky ročné obdobia – zatiaľ čo v noci mrzne, popoludní stúpa ortuť na teplomere až na letné teploty. To však neplatí o zime, keď je tu hmlisto, sychravo a chladno stále. A tak zatiaľ čo si všetci pobehujú v páperkách, nás klepe v mikine.

Samotné mestečko je moderné, pretkané luxusnými hotelmi a promenádami. Keby ste nás dvakrát zatočili, zaváhame, či sme sa neocitli v Karlových Varoch. Trochu civilizácie ale padne vhod a my využívame príležitosť vyprať si veci. Na radu miestnych sme sa nechali ošudiť v nóbl hoteli, kde nám spočítali každú jednu ponožku do finálnej ceny 400 Kč (15 EUR). Z toho vám tu na týždeň vyžije vietnamská rodina! Čert by bol bral tie peniaze, keby o pár metrov ďalej nenatrafíme na cestovku s veľkým nápisom „laudry“, v ktorej by nás opratie vyšlo na 20 korún (0,75 EUR). Tak to už nás brali čerti!

Sapa
Sapa

Prvý deň v Sape sme si dopriali zaslúžený oddych v hoteli ChaPa Ecolodge. Ochutnali sme konečne ospevovanú vajcovú kávu a navštívili blízky vodopád. Tam nás miestne tetky donútili nakúpiť ručne tkané peňaženky. Suveníry pre pol Prahy i Trenčína vybavené! Večer sme zaparkovali do vyhlásenej a predraženej Viet Emotion restaurant s dobrým jedlom a mizernými službami. Ako by sme ale mohli nadávať, po niekoľkých dňoch prežitých na orieškoch vyťahujúcich z kapsy za jazdy sme lietali vo vietnamskom nebi.

Medzi najkrajšie atrakcie v okolí patrí návšteva etnickej Cat Cat Village, ležiacej na úpätí pohoria Hoang Lien Son, od centra Sapy vzdialenej len 2 kilometre. Dedinka bola vyformovaná v polke 19. storočia a dodnes funguje ako skanzen, kde si môžete prehliadnuť tradície kmeňa H’Mong – od svojských obydlí, cez dobové oblečenie, jedlo, tradičné remeslá a čarovné vodné mlyny. Na návštevu vám stačia zo 3 hodinky a vstupné je len pár korún. Za nás palec hore.

Cat Cat
Cat Cat village

Ďalším must see je jednoznačne druhá najvyššia hora vo Vietnam, Fan Si Pan, s nadmorskou výškou 3 143 metrov. Organizovaný výstup trvá 2 až 3 dni a patrí k celoživotným zážitkom. Aspoň tak to píšu v reklamných prospektoch. My volíme bezpečnejší variant a na vrchol hory sa nechávame vyviesť lanovkou. Aj keď, visieť vo vzduchu nad trojkilometrovou roklinou sa vám tiež pekne vryje do pamäti. Nebyť nekonečných front a všade sa tlačiacich Číňanov. Preto všetkým masochistom, ktorí sa vyžívajú v trýzni davom, radíme: Áno, Vietnam rozhodne vo februári!

Fan Si Pan
Fansipan
Fan Si Pan
Fansipan

Ale fakt. Tých číňanov tam bolo nasratých ako jebákov na tváry 13 ročného panica. Kedže je to veľmi blízko čínskych hraníc je asi aj pochopiteľné ale čakať 2 hodiny frontu na lanovku je pre silné povahy a ortuť mojej nasratosti dosahovala nemerateľných hodnôt až tak, že skrípanie mojich zubov bolo počut aj na druhe strane Čínskeho múru, pretože číňania sú jednoznačne najviac pridrbaný národ na svete, absolútne nerešpektujúci akékoľvek pravidlá či osobný priestor.
Fakt, Čínsky nový rok nás dobehol už po niekoľký krát a vždz v tej negatívnej podobe

Chines people
Chines people

Ešte ten deň sa presúvame do mesta Lao Cai, odkiaľ sa presúvame extrémne klimatizovaným vlakom spolu s motorkami späť do Hanoja, kde budeme písať ďalšiu kapitolu. Konečne sa trochu zahrejeme.

Leave a Reply

Your email address will not be published.