Gruzínsko v skratke. Cestovanie s partiou kamarátov má okrem vyrysovaného bruška zo smiechu najväčšiu výhodu v tom, že sa k výletnému dielu prikladá viac rúk. A tak poctivo rozdeľujeme úlohy aj my. Zatiaľ čo Maťka si berie na starosť otravovať všetkým život s „gruzínskoisthebest“ náladou, Ceco, vrchný plánovač-organizátor, rozširuje svorku o ďalšie exempláre: Janka s chladnou hlavou, čo nás vždy drží na uzde (a že sa mu kone stali vskutku osudné..), Fiftíka, ktorý sa stará o nádherné zábery z dronu a Niku, čo zase o pekné vlásky.

Hneď ako sme si tľapli, začalo sa plánovať. Neveľká krajina na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie servíruje poklady cestovateľom na rôzne spôsoby. My sme už v prípravnej fáze rozkľúčovali 3 highligty:

  • Kaukaz – tiahne sa severnou hranicou s Ruskom a jednoznačne patrí k najväčším lákadlám pre milovníkov vysokohorskej turistiky. Zobrať to zo západnej strany, vstupnou bránou k hike-u býva najčastejšie mestečko Mestia. Vo vysokohorských dedinkách vás počas trailu láskyplne prenocujú domáci, tešiac sa zo zarobenej koruny. Druhý koniec kaukazského pásma v Gruzínsku sa pýši ikonickou stavbou – Kostolom najsvätejšej trojice, ktorý ojedinele spája históriu krajiny s dych vyrážajúcou prírodou. Tá je v týchto končinách dravšia a vhodná skôr pre hikerov, ktorí zvládnu na chrbte o pár kíl viac a nevadí im nocľah pod širákom. Nie ako nám, rozmaznaným slovenských Pražákom.
  • Víno – v krajine považovanej za kolísku vína sú zpomedzi 5-tich regiónov najzvučnejšie oblasti Kachatia alebo Kutaisi. Putovať dolinami a nechať sa opájať je snovým zážitkom pre všetkých, preferujúcich vinársku turistiku.
  • Tbilisi – neokukaná metropolitná perla, ktorá spája históriu s modernom, tradíciu s pokrokovosťou. Byť svet podľa Maťky, narve ju ako povinnú jazdu do každého bucket listu. Zrovna ona, od začiatku bojkotujúca čas strávený mimo prírodu, nakoniec totálne zbláznená do malebného mesta.

Byť svet podľa Maťky #2, na spoznávanie gracióznej Gruzie by skupinke nadelila minimálne 2 týždne. To už sa dá obsiahnuť z každého rožka troška. V práci sme si, žiaľ, vydupkali volný len týždeň, preto schvaľujeme nekompromisný kompromis: hory – ovplyvňujúce skladbu celého itinerára. Že sme toho nakoniec stihli až až? Áno, kde je vôľa, tam je cesta. A ak na tej ceste nájdete nejakú umrnčanú bytôstku, nechajte ju prosím stratiť v preklade.

Iterinár

  1. Praha – Istanbul (3h)
    1. Prestup v Istanbule a spoznávačka mesta (6h)
    2. prílet do Tbilisi v noci, presun z letiska na ubytko cielene blízko vlakovej stanice
  2. Cesta vlakom do Kutaisy (cca 6h), odtiaľ osobnou prepravou do Mestie (cca 3h).
  3. Hiking štart: Mestia – Tsvirmi (21km)
  4. Tsvirmi – Adishi (18km).
  5. Adishi – Iprali (18km) + presun autom do Usghuli.
    1. Ushguli – Thbilisi – najstrašnejší presun autom v živote, milión km, milión hodín.
  6. Thbilisi – celý krásny deň a noc
  7. Kostol Najsvätejšiej Trojice (Gergeti) + nočné doháňáčky všetkého čo už nestíhame v Thbilisi
  8. O tretej ráno cesta späť do Prahy ☹

Koľko GELikov do vrecka?

Cestovanie po Gruzínsku je presne ten prípad, kde sa vám za málo peňazí dostanete veľa muziky. Najviac zaťažujúca položka v rozpočte je letenka, štandardne sa pohybujúca +/- 5 ticíc CZK (200 EUR). Pokiaľ sa dokážete udržať na uzde a odrieknuť si maškrty typu letiskové pivko, zvládnete trip aj extrémne lowcost. My sme si okrem týchto radostí občas priplatili aj za väčšiu mieru improvizácie než dôslednej pripravenosti. Napriek tomu nám z prasiatka neubudlo viac než 12-tisíc korun (cca 450 EUR).

Kedy je váš prime time

V lete je v žeravom Thibilisi síce na nevydržanie, avšak v horách si vo výške 3000 mnm vychutnáte slniečkových 25°C. Ideálne budú asi prechodné ročné obdobia (ak ešte niečo také jestvuje). Rozvážnejšie už pri zvažovaní cesty v zime – od novembra do apríla sú mnohé treky a dediny nedostupné. A o takú Adishi určite prísť nemôžete!

Pár tipov, kde zložiť hlávku a dobre sa vysrať…

Thbilisi blízko pri vlaku: Alex’s Cosy Guesthouse
Mestia: Panorama Guesthouse
Tsvirmi: Guesthouse LALI GULEDANI
Adishi: Panorama guesthouse Mata C.
Tbillisi: Gallery Inn

Maškrtka mašrutka

Na prepravu po krajine najviac frčia mašrutky, autobusíky, na ktoré sa nevzťahuje žiadny cestovný poriadok ani pevná cena. Šoféri sa riadia vlastnou kalkulačkou a keď sa toto vozidlo naplní takým počtom ľudí, aby sa oplatilo otočiť kľúčikom, padá noha na plyn. A pri ich štýle jazdy, verte, vám bude padať niečo do gatí.

HLAVNE NECH PRE BOHA NIKOHO NENAPADNE SI POŽIČIAVAŤ AUTO, ŽE VEĎ TO ODŠOFÉRUJEME AJ SAMI. KOKOTINA. A VEĽKÁ. Cesty, hlavne tie horské su v katastrofálnom stave, veľmi časté sú zosuvy pody, pády kameňov zo svahu, prepadnutý asfalt a veľa iného. Aj miestny maju dosť problémy tam jazdiť, nie to ešte zhýčkaný európan. Ja chápem, že po D1 sa každý cíti ako Colin McRea ale proste NIE.

Papaníčko porníčko čo zalepí črevíčko …

 Typickým jedlom je naprídklad chlieb v syre, syr so syrom, syr v chlebe a možno občas s vajcom :P. Gruzínska kuchyňa je výborná, avšak dosť ťažká. Medzi tradičné jedlá, ktorých sme sa nešli nabažiť, teda, aspoň prvé dni:

  • Chačapuri – je to akýsi bochníček, v strede s dierou zaliatou syrom a vajcom. Tvarom symbolizuje plťku a zlatavé vajce slnko, ktoré v minulosti jedna milá priala svojmu drahému, vyrážajúcemu na more. Ak sa vám pri večeri dostane aj trošku lokálneho storrytellingu, verte, že slabšie povahy si na záchode nebudú utierať len ritku.
  • Šašlik – maškrta pre mäso-šmejkrov. Baranie, bravčové či iné mäso opečené na ražni
  • Khinkali – typická gruzínska knedľa, vyrobená zo zatočených kúskov cesta plnená mäsom alebo masovým vývarom. Mňamka.
  • Chacha – no a azda najväčšia špecialita: gruzínska pálenka z hrozna, lahodná ako najsviežejšie prosečko, zradná ako 2 flašky tvrdého. Po pár pohárikoch sa hravo chytíte na latinské čača rytmy, ale raz dva sa chytíte aj navzájom.

Covid necovid
K tomu nám nedá povedať iné, než: keď musíš, tak musíš. Covid-necovid. Alebo ako hovorí Maťka, po horách predsa Covid nechodí 😛

Leave a Reply

Your email address will not be published.