Prvé oťukávačky s Gruzínskom. Presun do Mestia

Strastiplná cesta z Tbilisi do dedinky Mestia.
V Tbilisi pristávame v noci a takticky prespávame blízko vlakovej stanice. Druhý deň nás čakal 6 hodinový presun do mesta Zugdidi, odkiaľ sa štýlom „dáko-bude“ plánujeme prepraviť na sever do hôr. Maťka poctivo drží čierneho Petra a sedí vo vlaku na samotke, avšak šťastná, že sa jej po dňovej snahe o zakúpenie lístka nejaké miesto vôbec ušlo. Aspoň zostal čas splniť Jankove zadanie skontrolovať, čo to ten Ceco naplánoval za hajkovací nezmysel.

Mesto Zugdidi patrí k hlavným cestovateľským uzlom, a tak sa tu bez obáv môžete nechať pochytať miestnymi taxikármi, vyčíňajúcimi už pri vlakovej súprave. Zisťujeme sumu v populárnych mašrutkách, kde sa cenotvorba počíta od vzdialenosti, počtu ľudí v autobusíku a nálady šoféra.

Nakoniec sa spoliehame na vlastný kalkulátor a za 450 gruzínskych larov (3400,-czk/140 EUR) si plácame s Igorom, tešiac sa z privátneho minivanu a jeho trpezlivosti, kým naplníme brušká v prvej reštaurácii. Dohladovaní a gruzínskou kuchyňou nepobozkaní sme si veľkosťou objednávky vystrojili malú svadbu a dodnes nám tečú slinky.

Ani to víno v ruke, s ktorým po 2 hodinách sadáme do auta, nám neubralo na strese zo šialenej jazdy. Ale to je už asi status quo vo všetkých mimo-európskych krajinách. Po 4 hodinách vystupujeme v dedinke Mestia, mekke batôžkarov, ktorí sa chystajú vydať na populárne treky po centrálnom Kaukaze. Postarší Igorko nezabudne Maťku počastovať komplimentom, že je dobra devečka. Ešte aby nie, keď sa snažila s jej dávno zabudnutou ruštinou konverzovať ako o život. Pán Boh zaplať za tie translátory.

Čo by v povinnej výbave nemalo chýbať, v resp. mohlo výrazne zjednodušiť trip, sú aspoň základy ruštiny. V niektorých oblastiach s angličtinou nepochodíte. Domáci sa však ako slamky chytajú aj prostého „net negavarím pa rusky. A verte, že po pár panákoch pálenej vínovice sa odrazu gavarí tak, až sa Tolstoj, chudák, obracia v hrobe.

Mestii nevenujeme možno dostatočnú pozornosť, avšak na vytvorenie základného obrázka máme vstupov dosť. Milé horské mestečko, kde nájdete všetko – od súkromných guest housov po luxusné hotely, od pouličných stánkov po vychytené reštaurácie. Určite by si rado potriaslo rukou s takým českým Špindlom či Štrbským plesom. Nás ale tiahne do väčšej divočiny, a tak sa na ňu poberáme doružova vyspinkať. Ubytovanie s luxusným výhľadom a ešte luxusnejšími raňajkami sme mali v Panorama Guesthouse