Tu už to začína byť zaujímavé. Niekde na pol ceste do Shyala prekovávame magickú hranicu 3000mnm a z veľkého hrdinu Fifťa, ktorý posledné 4 dni určoval tempo skupiny a bolo ho počuť aj na 3 km pozdĺž údolia, sa každým metrom vytráca úsmev viac a viac, šetrí slova, odpovede sa redukujú len na strohé Áno / Nie a Peťo pomaly začína chápať svoju úlohu v skupine #babysitter. Okrem Fifťa sa mení aj charakter krajiny, chodníky sú strmšie, lesy redšie, vietor chladnejší a my začíname konečne pociťovať, že sme v Himalájach. Výhľady na 8000vky pred nami nám spôsobujú chvenie v podbrušiu a jemný náznak erekcie nás motivuje kráčať ďalej. Na Fifťa už nečaká ani guide a my si tak môžeme vychutnávať konečne TICHO a ŠUM prírody #diky3000mnm.
Noc v Shyala
Noc v Shyala je náročná, zdieľame hostel s bandou izraelských neandrtálov, a jedna sracia diera na cele poschodie hostelu tiež nepridáva na vnútornej pohode. Zmeny počasia sú náhle a drastické, slnko ako hlavný artikel rýchlo zachádza a tak sme všetci nútení tlačiť sa pri drevom vykurovaných kachliach v spoločenskej miestnosti. Kábel od elektriky a aj internetu je už druhy deň pretrhnutý, v žiadnej dedine nejde nie je ani svetlo ani connection a človek je nútený sedieť v tme so svojimi myšlienkami a Marekovými prdmi, ktoré v pravidelných intervaloch vetra z pod periny a ja opäť chápem, prečo je chalan už 7 rokov single. Highlight večernej zábavy je dal bath set, jedno zdieľané pivo medzi štyroch a o 7 večer chúlenie sa pod perinou lebo teploty klesajú k nule a podlahové kúrenie akosi nie je v ponuke dňa, za to komín z kachlí ústiaci hneď vedľa našej izby nás udiaci ako klobásky po celu dlhu noc, je.
Kláštor Pung Gyen Gompa a príchod do Samagaun
Veľkou výhodou spania o 7 večer je, vstávanie o 4 ráno. To je asi celé čo k tomu môžem povedať, ale aspoň sú pekné fotky z východu slnka. Niekedy uprostred noci sa podarilo opraviť káble niekde po ceste a my tak máme šancu riešiť náš 2x zrušený a 4x preložený let (Díky Donald) z Káthmandu a taktiež voliť stratégiu oblečenia -> problém spočíva v tom, že ráno, kým nie je slnko, tak je kurva zima, a potom keď slnko vyjde, tak je kurva teplo a človek je kurva spotený a keď zastane tak ho prefúkne a je kurva nasratý. Každopádne zo Shyala do Samagaun je to krátky trek a tak na guide berie zachádzkou k Pung Gyen Gompa, čo je 800+ rokov stará shrine na rovinatej 4000mnm pastvine obkolesenej pohorím Manaslu a celé je to tak duchovne-chillovo-ukľudňujúce. V kláštore za 500 kokotin zapaľujeme s Marekom sviečku, ja si prajem aby neprdel a on si praje aby mi nevadilo keď prdí. Nuž, nie všetky želania sa plnia ☹. Peťo sa na kopčeku, za kláštorom vyserie a my ho za to všetci obdivujeme. 10 bodov pre ZOS Vrútky. Do Samagaun prichádzame tesne pred 14ctou s pocitom, že nás zajtra čaká rest (oddych) day. Radujeme sa z piva, teplej sprchy v nevedomosti, že rest day bude najťažší deň z celého treku.
